Meteorologické záznamy C3S, ktorá spadá pod EÚ, sa zhromažďujú od roku 1855. Experti z tejto inštitúcie tvrdia, že priemerná teplota pre december, január a február bola v Európe o 1,4 stupňa Celzia nad predchádzajúcim zimným rekordom, ktorý bol zaznamenaný v sezóne 2015-2016, pričom európska zima bola teplejšia o 3,4 stupňa Celzia než bol regionálny priemer v rokoch 1981-2010. Oznámili to vedci zo Služby pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S), ktorých vo štvrtok citoval denník The Guardian.
Nezvyčajné teplo viedlo k tomu, že v Nemecku nebolo možné zozbierať úrodu hrozna pre výrobu tzv. ľadového vína, zatiaľ čo organizátori športových podujatí v Rusku a vo Švédsku si museli dať doviezť sneh. Vo fínskej metropole Helsinki bola priemerná teplota v januári a vo februári o viac než šesť stupňov Celzia vyššia, než bol priemer v rokoch 1981-2010.
„Táto zima predstavovala svojím spôsobom skutočný extrém a je pravdepodobné, že tento druh úkazov je zvýrazňovaný globálnym otepľovaním,“ uviedol podľa zmieneného britského média riaditeľ C3S Carlo Buontempo.
Vedci očakávajú, že globálne otepľovanie zvýši počet teplotných extrémov, čo sa už aktuálne deje na celom svete
Austrália, ktorú nedávno postihli katastrofálne prírodné požiare, zaznamenala v tejto sezóne svoje historicky druhé najteplejšie leto. V Antarktíde sa teplota vzduchu dostala po prvý raz vo februári nad 20 stupňov Celzia, čo je takmer o jeden stupeň viac ako tamojší rekord z roku 1982.
Rok 2019 bol podľa dostupných záznamov celosvetovo druhý najteplejší pre povrch planéty, uplynulých päť rokov i uplynulá dekáda boli najteplejšími za ostatných 150 rokov. V roku 2019 dosiahla rekord i teplota svetových oceánov, čo je podľa vedcov dôkazom o „nezvratnom a zrýchľujúcom sa“ otepľovaní planéty.
Nahlásiť chybu v článku