Nekvalitný vzduch je veľkým problémom na celom svete a hoci sa to niekedy nezdá a neuvedomujeme si to, výnimkou nie je ani Slovensko. Informoval o tom Inštitút environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia SR na sociálnej sieti.
Zlá kvalita ovzdušia skracuje život Slovákov v priemere o viac ako rok. V najviac zasiahnutých obciach môže znečistený vzduch ubrať ľuďom vyše dvoch rokov života. Najviac znečistené sú regióny Poiplie, Gemer, Orava, dolný Zemplín a košický región.
„Hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia sú najmä zastarané kotly, nekvalitné palivo a nesprávne vykurovacie techniky,“ skonštatovali analytici. Vykurovanie domácností tuhým palivom je hlavným zdrojom prachových častíc PM2,5. To je podľa IEP zodpovedné za tri štvrtiny týchto emisií. „Znečisťujúce látky sa pre geografické podmienky často nerozptýlia a hromadia sa v obývaných oblastiach,“ dodali.
Inštitút preto odporúča kúriť suchým drevom, nepáliť odpad, starať sa o kotol a komín, pravidelne ich čistiť a naučiť sa správne kúriť. Výsledky priniesla štúdia, ktorá vznikla v spolupráci IEP, Inštitútu zdravotníckych analýz, Univerzity Komenského v Bratislave, Vysokého učenia technického v Brne a Slovenského hydrometeorologického ústavu. Štúdia prepája údaje o kvalite ovzdušia a úmrtnosti pre takmer 3000 obcí na Slovensku.
Situácia v Topoľníkoch
Odborníci upozorňujú aj na aktuálnu situáciu v Topoľníkoch (okres Dunajská Streda), kde bol prekročený informačný prah pre prízemný ozón. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal upozornenie na smogovú situáciu, ktoré platí od soboty (20. 6.). Informuje o tom na svojom webe.
„Predpokladá sa, že koncentrácie prízemného ozónu v oblasti môžu naďalej dosahovať zvýšené hodnoty, táto situácia môže trvať do súmraku,“ uviedli odborníci. U citlivých ľudí sa môže vyskytnúť dráždenie očí, nosa a hrdla, pocity tlaku na prsiach, kašeľ a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky dráždenia dýchacích ciest.
SHMÚ preto odporúča obmedziť dĺžku pobytu vonku, skrátiť vetranie miestností, obmedziť fyzickú námahu vonku, nevykonávať aktivity, pri ktorých dochádza k úniku iných znečisťujúcich látok do ovzdušia, napríklad natieranie, lepenie, brúsenie, prášenie či fajčenie. „Obmedzenia je potrebné dodržiavať a aktivity časovo obmedzovať tým viac, čím vyššie sú koncentrácie ozónu v ovzduší a čím rizikovejší z hľadiska zdravia sú ľudia,“ skonštatoval.
Nebezpečné letné dni
Na Slovensku aj v Európe zároveň pribúdajú letné dni s vyšším ozónom. Ozón spôsobuje problémy najmä deťom, seniorom a ľuďom s chronickými ochoreniami. Je to tichý letný problém, ktorý sa často prehliada, pretože „vzduch vyzerá čisto“. Upozornila na to webová stránka dnesdycham.sk, ktorú vypracovali v rámci Projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia.
„Kým prachové častice klesajú, ozón v Európe ide opačným smerom. Letné epizódy prízemného ozónu sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Súvisí to s horúčavami, so stagnáciou vzduchu a s fotochemickými reakciami, ktoré sa zrýchľujú pri vysokých teplotách,“ priblížili odborníci. Rolu v tom podľa nich zohráva doprava, najmä emisie oxidov dusíka, ktoré sú jednou z hlavných „surovín“ pre tvorbu ozónu počas horúcich dní.
Kvalitu ovzdušia podľa webu dnesdycham.sk ovplyvňujú okrem dopravy či vykurovania aj požiare v južnej Európe, prach zo Sahary, ktorý sa dostáva až do strednej Európy, dlhé obdobia bezvetria počas letných horúčav či zimné inverzie, ktoré držia smog pri zemi celé dni. „Tieto epizódy dokážu v priebehu niekoľkých dní zvýšiť koncentrácie prachových častíc na hodnoty, ktoré by inak trvali mesiace. Priemer sa zlepšuje, ale extrémy sú výraznejšie,“ ozrejmil.
Nahlásiť chybu v článku