Ak sa povie ostrov duchov, znie to ako niečo vystrihnuté z poslednej epizódy mysteriózneho seriálu, ktorý práve beží v televízii. NASA však tak pomenovala záhadný ostrov, ktorý sa podarilo zachytiť tesne predtým, ako nadobro zmizol.
Záhadný miznúci ostrov
Ako informuje Mail Online, satelity NASA zachytili zvláštny objav – ostrov, ktorý sa objavil, no o nejakú chvíľu nato opäť zmizol. Ostrov vznikol pri pobreží Azerbajdžanu po erupcii bahennej sopky. Podľa NASA Earth Observatory to bolo, akoby sa objavil a zrazu zmizol nejaký prízrak.
Satelity Landsat 8 a 9 NASA zachytili snímky ostrova 18. novembra 2022, 14. februára 2023 a 25. decembra 2024. „Silné erupcie bahennej sopky Kumani Bank vytvorili podobné miznúce ostrovy už niekoľkokrát od prvej zaznamenanej erupcie v roku 1861,“ vysvetľujú odborníci. Predchádzajúcich osem zaznamenaných erupcií sopky sa odohralo vo forme viacerých, krátko trvajúcich erupcií a vytvorili ostrovy rôznych veľkostí a dĺžok. Najsilnejšia erupcia, ku ktorej došlo v roku 1950, vytvorila ostrov dlhý 700 metrov a široký 6 metrov.
Nie sú riadne preskúmané
Podľa Marka Tingaya, geológa z Adelaidskej univerzity, ďalšie satelitné pozorovania naznačujú, že ostrov meral v období medzi 30. januárom až 4. februárom v priemere približne 400 metrov. V priebehu minulého roka sa ale ostrov postupne strácal. Dodáva, že tieto ostrovy sú len veľmi málo preskúmané a pre odborníkov sú aj po desaťročiach do značnej miery záhadou.
Väčšina bahenných sopiek sa nachádza v oblastiach s vysokou tektonickou aktivitou a Azerbajdžan je výnimočný tým, že je tu vysoká koncentrácia takýchto oblastí. Geológovia ich zaznamenali vyše 300, pričom väčšina sa nachádza na pevnine. Bahenné sopky dokážu narobiť poriadne škody. Sú nebezpečné tým, že dokážu vyvrhnúť veľké množstvo bahenného materiálu (a aj plameňov) v krátkom čase.
Na Marse môže byť tečúca voda
V minulosti sme vás už informovali aj o tom, že na Marse našli pravdepodobne najpresvedčivejší dôkaz toho, že sa tam nachádza tečúca voda. V štúdii publikovanej v časopise Science Advances prišli s objavom, na základe ktorého odhadujú, že pred 3,7 miliardami rokov bolo na Marse v oblasti krátera Gale jazero s tekutou vodou.
Ako píšu vedci v tlačovej správe, rover našiel na skalách zachované stopy po vlnách v piesku. Tie vznikajú pohybom plytkej vody, ktorú poháňa vietor. Takéto vlnky si pod vodou môžete pritom všimnúť aj vy, keď budete na brehu jazera či mora v plytkej vode.“Tvar týchto vlniek mohol vzniknúť len pod vodou, na ktorú pôsobil vietor,” uviedla hlavná autorka štúdie Claire Mondrová.
Na niektoré teórie si musíme počkať
Tieto vlny sú jedným z najjasnejších indikátorov toho, že na Marse bola voda v tekutom stave. Keďže na základe analýz vlny vznikli pred 3,7 miliardami rokov, vedci uvažujú, že v tom čase musela byť atmosféra a hlavne klimatické podmienky na Marse dostatočne teplé a vhodné na to, aby tu vôbec mohla voda v tekutom skupenstve existovať.
Síce sú vlnky malé, majú len 6 milimetrov na výšku a sú od seba vzdialené približne 5 centimetrov, i tak sa počítačovými modelmi dalo zistiť aj niečo o jazere. To muselo byť plytké, s hĺbkou menšou než dva metre.
Tento objav podporuje šance, že na Marse mohol existovať v minulosti život, aspoň na mikrobiologickej úrovni. Avšak na jednoznačné potvrdenie tejto teórie si ešte budeme musieť počkať.
Nahlásiť chybu v článku