Západná Európa zaznamenala v roku 2026 najteplejší jún a júl od začiatku meraní. Uviedla to v pondelok podľa agentúry AFP Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S).
správy od nás budete mať ako prví.
Európa je podľa služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Prvé dva mesiace tohtoročného leta sa niesli v znamení po sebe idúcich vĺn horúčav, teplotných rekordov a výrazného nedostatku zrážok. Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 2022. Je to o 2,79 stupňa Celzia viac ako dlhodobý júnový priemer v období rokov 1991 – 2020.
Priemerná júlová teplota v Európe dosiahla 20,49 stupňa Celzia, takže išlo o jedenásty najteplejší siedmy mesiac roka od začiatku meraní. V globálnom meradle bol – spolu s rokom 2024 – druhým najteplejším s priemernou teplotou približne 16,9 stupňa Celzia. Rekordným zostáva júl 2023 s priemernou teplotou 16,95 stupňa Celzia.
Extrémne horúčavy
Úroveň pôdnej vlhkosti bola v júli 2026 výrazne nižšia než v júli 2022, keď západnú Európu zasiahlo posledné veľké sucho. „Je to jasný príklad toho, ako klimatická zmena zintenzívňuje extrémne horúčavy a ako sa horúčavy a sucho navzájom posilňujú,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) , ktoré službu Copernicus prevádzkuje.
Veľké sucho postihlo v júli Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Maďarsko, ale aj Britániu, Írsko a časť Islandu. Prietoky riek boli nezvyčajne nízke, pričom obzvlášť postihnuté boli Seina, Rýn a Dunaj.
Mimoriadne teplé a suché počasie vytvorilo priaznivé podmienky pre požiare. Hasiči vo Francúzsku a Španielsku bojovali s najhoršími požiarmi v novodobých dejinách, no ničivé požiare zasiahli i ďalšie európske krajiny, ako aj severozápad USA a Kanadu.
Podľa C3S boli povrchové vody svetových oceánov v júli druhý mesiac po sebe rekordne teplé. Priemerná globálna teplota morskej hladiny bola 20,96 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord 20,89 stupňa z roku 2023. Mimoriadne teplé sú časti Stredozemného mora a Atlantického oceánu, pričom hlavným faktorom je pravdepodobne silnejúci jav El Niño, ktorý sa formuje v Tichom oceáne a môže ovplyvniť počasie po celom svete.
Oceány absorbujú väčšinu prebytočného tepla spôsobeného emisiami CO2 a zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy. Vyššie teploty morí môžu viesť k silnejším búrkam, extrémnym zrážkam či blednutiu koralov.
Rekordy aj na Slovensku
Vo štvrtok 6. augusta padol nový absolútny slovenský teplotný rekord z Dolných Plachtiniec v okrese Veľký Krtíš, ktorý mal nakoniec pravdepodobne hodnotu 42,2 stupňa Celzia. TASR o tom informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár. Údaje majú podľa neho operatívny charakter a podliehajú ešte verifikácii.
Nový rekord prekonal doterajšiu najvyššiu nameranú hodnotu zo stredy (5. 8.) z Kamenice nad Hronom na juhu Slovenska. Vo štvrtok bolo veľmi teplo aj tam, a to 41,6 stupňa Celzia. V Štrkovci v okrese Rimavská Sobota namerali rovnakú teplotu. V Turni nad Bodvou bolo 41 stupňov Celzia. „Tropický deň (30 stupňov Celzia a viac) sme dnes zaznamenali aj na Štrbskom Plese s hodnotou 30,2 stupňa Celzia,“ uviedol Garčár.
Tohtoročné leto sa zapíše do histórie slovenských meteorologických meraní. Ešte pred niekoľkými týždňami bol za najvyššiu teplotu v histórii Slovenska považovaný údaj 40,3 °C, ktorý namerali 20. júla 2007 v Hurbanove. Od konca júna sa však historické maximum posunulo už niekoľkokrát. Najskôr padlo 41,0 °C v Turni nad Bodvou, následne 41,3 °C a 41,4 °C v Kamenici nad Hronom pri Štúrove.
Zvieratá zhoreli, ruiny lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj Američanov
Nahlásiť chybu v článku