Rast slovenskej aj európskej ekonomiky bude v tomto roku v dôsledku konfliktu v Iráne pomalší, nemali by sa však prepadnúť do recesie. Eurozóna by mala vzrásť o 0,9 %, Slovensko len o 0,5 %. Inflácia v eurozóne by sa počas roka mohla zvýšiť nad 4 %, na Slovensku možno aj nad 6 %. Odhadujú to v aktuálnych prognózach analytici VÚB banky a jej materskej Intesa Sanpaolo.
správy od nás budete mať ako prví.
„Aj keby sa konflikt skončil hneď teraz, jeho dopady by pretrvali zrejme niekoľko mesiacov. Len samotné vážne poškodenie najväčšieho svetového LNG terminálu v Katare si bude vyžadovať opravy, ktoré potrvajú tri až päť rokov. Zastavené ropné vrty, skvapalňovanie zemného plynu a prerušená námorná doprava sa tiež nedajú plne obnoviť len v priebehu niekoľkých dní, ide skôr o týždne až mesiace. Uviaznuté lode tiež nedokážu v krátkom horizonte vymazať pokles celosvetových zásob dôležitých surovín, aj keby hneď pokračovali vo svojej ceste z konca februára,“ vysvetlil hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Tri možné scenáre
Analytici Intesa Sanpaolo vypracovali tri možné scenáre vývoja konfliktu, v tom strednom predpokladajú jeho koniec v máji. V nadväznosti na to znížili prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne v tomto roku o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 0,9 %.
Slovenskú ekonomiku aktuálny svetový vývoj zasiahne podľa analytikov ešte výraznejšie. Jednak je veľmi závislá od medzinárodného obchodu a zahraničného dopytu, zároveň je vysoko energeticky náročná. „Preto prognózu rastu miestneho HDP znižujeme viac ako celej eurozóny, z predchádzajúcich 1,1 na 0,5 %. S rovnakým odhadom v strednom scenári koncom marca prišla aj Národná banka Slovenska,“ pripomenul Štefanides.
Spotrebiteľská inflácia v eurozóne by mala podľa analytikov v priemere za celý rok zrýchliť na 3,3 %, s vrcholom v októbri na úrovni 4,2 %. Vyššie ceny energetických komodít sa totiž premietnu do nákladov nielen v doprave, ale aj do cien potravín či iných tovarov a služieb. Na Slovensku síce zatiaľ ceny pohonných látok rástli len minimálne, to by sa však malo v najbližších mesiacoch zmeniť.
„Pohonné hmoty sa nedajú predávať bez marží donekonečna, do Európy už prišiel posledný ropný tanker z Perzského zálivu a zásoby sa budú len zmenšovať. Navyše, drahšie hnojivá zatlačia na ceny potravín: tak vyššími nákladmi, ako aj nižšími hektárovými výnosmi. Drahší plyn zasa potlačí náklady v mnohých priemyselných odvetviach a nedostatok síry a hélia môže skomplikovať aj výrobu v elektrotechnike. Zásoby zemného plynu v EÚ sú pritom aktuálne na svojom ročnom minime,“ priblížil Štefanides.
Analytici VÚB banky preto očakávajú, že inflácia na Slovensku sa do konca roka zvýši k úrovni 6 %, prípadne aj vyššie. Príjmy firiem a následne možnosti zvyšovať platy zamestnancov však na inflačné šoky zvyknú reagovať až s oneskorením. „Priemerná mzda na Slovensku tak čoskoro s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamená po očistení o infláciu pokles. To znamená nižšiu kúpyschopnosť voči tovarom a službám, čo pridá k už predtým očakávanému miernemu poklesu spotreby domácností v tomto roku,“ doplnil ekonóm.
Nahlásiť chybu v článku