Slnko prvýkrát po niekoľkých rokoch prišlo o škvrny. Póly sa obrátili a blíži sa slnečné minimum

Od 22. do 24. februára bolo Slnko k Zemi otočené stranou, ktorá bola tri dni bez škvŕn. Niečo také sa stalo prvýkrát za štyri roky, pričom ide o chladnejšie oblasti s intenzívnymi magnetickými poľami. Ich zmiznutie naznačuje, že slnečný cyklus prechádza do pokojnejšej fázy.

Prvé škvrny sa na Slnku objavili včera

Ako informuje web IFL Science, Slnko prechádza cyklom aktivity, ktorý sa opakuje približne každých 11 rokov. Vrcholom aktivity je maximum, ktoré sa vypočíta ako vrchol počtu slnečných škvŕn na povrchu Slnka. Dochádza aj k väčším zmenám, ako je napríklad obrátenie magnetických pólov. Hoci však tieto dva javy spolu súvisia, nedochádza k nim v rovnakom čase.

V rámci súčasného solárneho cyklu prišlo k jeho vyvrcholeniu v októbri v roku 2024. Okrem iného došlo k nárastu množstva slnečných erupcií, ktoré pokračovali až do obdobia pred niekoľkými týždňami. Následne ostalo Slnko na niekoľko dní celkom bez škvŕn. Prvé sa opäť začali objavovať 25. februára.

Solárne minimum nastane o niekoľko rokov

Odborníci predpokladajú, že solárne minimum nastane v roku 2030. Vysvetľujú, že to síce je pokojnejšie obdobie, no ani náhodou to neznamená, že Slnko je celkom neaktívne. Jedna z najsilnejších erupcií predchádzajúceho cyklu sa vyskytla v roku 2017. Teda len dva roky pred minimom, ktoré sa odohralo v roku 2019.

Solárna fyzička Rachel Howe vysvetľuje, že na konci jedného cyklu je už niekedy možné vidieť aktivitu na miestach, kde sa bude vyskytovať počas nasledujúceho cyklu. Póly sa obrátili, Slnko má za sebou niekoľko dní bez škvŕn a silné erupcie sú menej časté a vzdialenejšie od seba. Vtedy sa blíži slnečné minimum.

Ak sa chcete dozvedieť viac zo sveta vedy, prečítajte si článok o objave čiernej diery alebo o tom, čo sa stalo s Mesiacom. Zaujímať by vás mohol aj objav zvláštnej diery na Marse, ale aj to, čo objavili vedci po tom, ako spustili kameru do útrob ľadovca súdneho dňa.

Pozri aj:

Vedci rozlúštili 50-ročnú záhadu masívnej diery v ľade na Antarktíde: Zistili, čo ju spôsobuje