V súčasnosti túto hrozbu vnímame ako niečo vzdialené a nereálne. Klimatické zmeny sú však v súčasnosti badateľnejšie, než kedykoľvek predtým a predpovede odborníkov sú desivé.
Do roku 2064 môže Amazonský prales zmiznúť
Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Environment, Amazonský prales sa do roku 2064 premení na pustatinu. Môžu za to najmä klimatické zmeny a masívne odlesňovanie. Amazonský prales je rozlohou najväčším pralesom na svete a zohráva dôležitejšiu úlohu, ako by ste si možno mysleli. Podieľa sa na redukcii znečistenia ovzdušia a taktiež na regulácii množstva kyslíka a oxidu uhličitého v ovzduší.
Človek sa však k Amazonskému pralesu nespráva práve najvľúdnejšie, následkom čoho sa čoskoro dostane do bodu, z ktorého už niet cesty späť. Už o niekoľko desaťročí sa prales zmení na nepoznanie, píše portál Daily Mail. Prales viac nebude schopný zadržiavať vlhkosť a premení sa na suchú savanu, kde porastie len niekoľko druhov trávy a kríkov. Takáto zmena bude mať nedozerné následky, od Amazonského pralesa závisia tisícky životov.
Už teraz sa ozýva množstvo hlasov, ktoré tvrdia, že Brazília sa o svoj poklad nestará a nerobí nič pre jeho záchranu. Prales však nie je nezničiteľný a aj keď niečo znesie, klimatickým zmenám nedokáže čeliť večne. Najväčšie vrásky na čelách odborníkov momentálne spôsobujú čoraz intenzívnejšie a dlhšie obdobia sucha. K tým prispieva aj odlesňovanie, zámerné zakladanie požiarov či ťažba prebiehajúca v okolí pralesa.
Obdobia sucha sú čoraz intenzívnejšie
Zatiaľ najkrutejšie obdobia sucha zažil prales v rokoch 2005, 2010 a 2015, počas ktorých je prales schopný absorbovať o desatinu menej oxidu uhličitého. Fungovanie pralesa sa po náročných obdobiach nevráti do normálu ihneď, môže to trvať aj celé roky, ba dokonca desaťročia.
Zámerné zakladanie požiarov súvisí najmä s „čistením“ priestoru, ktorý ľudia následne využijú na poľnohospodárske účely. Ukážkou toho, aké to môže mať následky, bol rok 2019. Ako informuje INPE (National Institute for Space Research), Brazília v tom roku bojovala s viac ako 80 000 požiarmi. Na prelome tisícročí sa intenzita odlesňovania vďaka novým zákonom o ochrane životného prostredia znížila, odvtedy sa však situácia nezlepšuje, ba práve naopak.
Problémom je odlesňovanie, ale aj poľnohospodárstvo
Vedci poukazujú na to, že za súčasný stav môže aj množstvo prisťahovalcov, ktorí sem prišli okolo roku 1970. Rozvoj poľnohospodárstva vtedy zapríčinil, že Amazonský prales prišiel o 20 % svojej rozlohy.
Aj v súčasnosti prispieva k zlému stavu pralesa aj chudoba a nepremyslené využívanie zdrojov krajiny. Ako píše portál United Press International, je pochopiteľné, že ak ľudia nemajú čo jesť, biodiverzita nie je na prvom mieste v rebríčku ich priorít. Ak to takto bude pokračovať, suchá, aké sa odohrali napríklad v roku 2005, sa stanú novou normou. Do roku 2064 sa tak Amazonský prales môže stať minulosťou.
Nahlásiť chybu v článku