Slováci sú z umelej inteligencie ohromení, no zároveň sa jej boja. Takmer polovica ju vidí ako hrozbu

Téma umelej inteligencie dokáže byť kontroverzná. Niektorí ju totiž využívajú dennodenne, iní sa jej vyhýbajú, ako sa najviac dá. Navyše mnohí už počuli hrozbu, že AI raz nahradí ľudí v ich profesiách, a tak nie div, že nie všetci k nej prechovávajú vrelé pocity. Teraz sa na tieto pocity voči pokroku zameral prieskum, ktorý prišiel so zaujímavými zisteniami.

Postoje Slovákov a Sloveniek k umelej inteligencii (AI) sú rozporuplné. Hoci viac ako polovica populácie (55 %) priznáva, že je ohromená tým, čo dnes umelá inteligencia dokáže, zároveň ju 45 percent respondentov považuje za potenciálne nebezpečnú a 44 percent vyjadruje obavy z jej budúceho využívania. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos.

Názory ovplyvňuje z veľkej časti vek

Výsledky ukazujú, že postoje k umelej inteligencii výrazne ovplyvňuje vek. Mladší ľudia pristupujú k AI otvorenejšie, zatiaľ čo medzi staršími, najmä vo veku nad 60 rokov, rastie opatrnosť a skepsa. Respondenti vo veku 66 rokov a viac zároveň najčastejšie uvádzali, že nástroje umelej inteligencie doteraz nevyužili. AI dnes využilo približne 80 percent Slovákov a Sloveniek, spomedzi online populácie staršej ako 66 rokov je to približne 60 percent. Najčastejším dôvodom využívania umelej inteligencie je snaha dozvedieť sa niečo nové, ktorú uvádza približne polovica respondentov. Približne štvrtina ju využíva na zábavu, pracovné alebo školské úlohy či zo zvedavosti, aby si vyskúšala jej možnosti.

Ľudia s titulom ju berú pozitívnejšie

Prieskum zároveň poukazuje na rozdiely podľa vzdelania a pohlavia. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním pristupujú k umelej inteligencii výrazne pozitívnejšie než respondenti so základným vzdelaním, medzi ktorými prevládajú skeptickejšie postoje. Muži sú voči AI o niečo otvorenejší ako ženy, ktoré častejšie zastávajú opatrný alebo neutrálny postoj. Viac ako polovica respondentov zároveň súhlasí s tým, že zákaznícka skúsenosť sa v dôsledku využívania umelej inteligencie stáva príliš automatizovanou a neosobnou. Ochotu využívať AI asistentov v budúcnosti deklaruje približne štvrtina populácie, pričom medzi mužmi a vysokoškolsky vzdelanými respondentmi ide takmer o tretinu.

Vidia v nej riziko pre súkromie

Silnou témou zostáva aj transparentnosť. Približne tri štvrtiny opýtaných chcú jasne vedieť, či komunikujú s človekom, alebo so systémom využívajúcim umelú inteligenciu. Viac ako 40 percent populácie zároveň vníma AI ako potenciálne riziko pre súkromie a viac ako polovica ju spája s odosobnenou komunikáciou. Respondenti sú otvorenejší využívaniu AI pri jednoduchších úlohách, ako je zisťovanie stavu objednávky alebo technická podpora. Pri citlivejších situáciách, napríklad zdravotných konzultáciách či riešení zložitejších problémov, však naďalej preferujú kontakt s človekom. Tento postoj je výraznejší medzi staršími respondentmi, zatiaľ čo mladší a vzdelanejší ľudia sú otvorenejší automatizovaným riešeniam.

Očakávajú pozitívny vplyv na kvalitu života

Napriek obavám značná časť populácie vníma umelú inteligenciu aj ako príležitosť. Približne 40 percent Slovákov a Sloveniek verí, že z jej rozvoja bude profitovať väčšina spoločnosti, podobný podiel očakáva pozitívny vplyv na kvalitu života a takmer 41 percent vidí v AI potenciál pre nové ekonomické príležitosti Slovenska. Skeptickejšie postoje sa častejšie objavujú medzi ľuďmi so základným vzdelaním a príjmom nižším ako 800 eur. „Budúce prijatie AI bude závisieť nielen od technologického vývoja, ale aj od schopnosti zvyšovať dôveru, čo naznačujú pretrvávajúce obavy časti populácie aj silná potreba transparentnosti pri jej využívaní v službách,“ uviedla Account Manager Ipsos Slovensko Tereza Klepková.

Agentúra Ipsos realizovala prieskum v dňoch 15. až 20. mája na reprezentatívnej vzorke 1 009 respondentov starších ako 18 rokov prostredníctvom online zberu dát.

Pozri aj:

Ľudia bez klimatizácie hromadne vykupujú špeciálnu farbu: Dokáže ochrániť bývanie pred horúčavami