Autor: Jerzy OpiołaVlastné dielo, CC BY-SA 4.0, Odkaz

Plešiveckú planinu mnoho turistov nenavštevuje. Ide pritom o slovenský unikát.

Nájdete ju na Gemeri, v regióne, ktorý ukrýva množstvo zaujímavých miest, no veľa turistov ich obchádza. Plešivecká planina je súčasťou národného parku Slovenský kras a na našom území predstavuje miesto, aké nenájdete nikde inde na Slovensku. Ak ste ju ešte nenavštívili, mali by ste to do konca leta rýchlo napraviť. 

Keď si na mape nakreslíte trojuholník s vrcholmi v meste Rožňava, obcou Štítnik a Plešivec, Plešiveckú planinu nájdete presne v jeho vnútri. Ak sa pozeráte na mapu s vrstevnicami, potom ste si už zaujímavý ráz Plešiveckej planiny všimli. Zo všetkých strán prudko stúpajúce svahy planiny, však vidno aj zo satelitnej snímky. Podobné miesto na Slovensku budete hľadať márne. Pri troške fantázie totiž pripomína stolovú horu.

Plešiveckú planinu od zvyšku Slovenského krasu “odrezali” rieka Slaná na východe a potok Štítnik na západe. Z údolí týchto tokov sa prudko, z ničoho nič, dvíha z nadmorskej výšky približne 300 metrov nad morom, Plešivská planina. Po celom obvode sa na krátkej vzdialenosti dvíha o viac ako 400 metrov. Najvyšší bod, vrch Štít, sa nad okolitou krajinou týči z výšky 851 m.n.m..

Plešivecká planina je jedinečná vápencová náhorná plošina bez akéhokoľvek osídlenia. Príroda si tu len pre seba ukrojilo územie s dlhé približne 11 km a široké 5 km. Podobne, ako v celom Slovenskom krase, aj tu nájdete rôzne krasové formy v podobe závrtov, škrapov, priepastí a jaskýň. Jaskýň sa tu na cca 53 km2 nachádza viac ako 150, závrtov viac ako 800.

Na obvode Plešiveckej planiny, pri jej strmých, rýchlo stúpajúcich svahoch, si môžete vychutnať jedinečné výhľady na okolitú krajinu. Najideálnejšie sú na to Gerlašské skaly v severnej časti Plešiveckej planiny. Za pekného počasia, z tohto miesta uvidíte až na vrcholky Vysokých Tatier.

Medzi najväčšie lákadlá Plešiveckej planiny však nepatria výhľady, ale už spomínané priepasti, závrty či jaskyne. Na východnom okraji planiny leží Diviačia priepasť, ktorá so svojimi 123 metrami, patrí k najhlbším na Slovensku. V centrálnej časti je to zas vertikálna jaskyňa Zvonivá jama, v ktorej útrobách objavili speleológovia obrovský dóm, s viac ako 10 metrov vysokými stalagmitmi. Najvyšší má dokonca 26 metrov a príznačný názov Stĺp strachu. Vzhľadom na problematický a nebezpečný prístup, však verejnosti sprístupnené nie sú.

Vápencový podklad planiny sa počas histórie činnosťou vody neustále rozrušoval. Plešivecká planina je práve preto “prevŕtaná ako ementál” rôznymi závrtmi, jaskyňami a priepasťami. Tie veľké a významné sú označené, ohradené a až úplne k ním sa nedostanete. Na tie menšie si však treba dávať, pri odbočení z vyšľapaných chodníkov, dobrý pozor. A prečo vlastne na tomto území dodnes nikto nežije? Práve voda miznúca pod povrchom planiny je jedným z hlavných dôvodov.

Plešivecká planina síce obývaná nie je, no ešte v minulom storočí sa využívala na pasenie dobytka. Rozľahlé pasienky a lúky však bolo potrebné zabezpečiť pitnou vodou pre hospodárske zvieratá. A práve preto na vrchole Plešiveckej planiny vznikla v roku 1913 Serényiho cisterna. Tá sa dodnes nachádza na dne akéhosi lievika, kde z okolitých svahov voda steká priamo do tejto zaujímavej technickej pamiatky.

Počas prvej československej republiky sa na Plešiveckej planine údajne páslo viac ako 500 kusov hovädzieho dobytka, 1000 oviec a približne 100 koní. Všetkým pritom na napájanie slúžil jediný trvalý zdroj vody na planine, Serényiho cisterna. V roku 2002 však bolo na Plešiveckej planine vytýčené ochranné pásmo národného parku Slovenský kras. Pasenie hospodárskych zvierat tak bolo zakázané a cisterna, jedinečné technické dielo, dodnes chátra.

Na Plešiveckú planinu sa po turistických chodníkoch môžete dostať z piatich rôznych miest. Na severozápade z obce Štítnik, výstupom na spomínané Gerlašské skaly a z obcí Rakovnica a Kružná na východe výstupom na Veľký vrch. Do južnej polovice planiny sa dostanete z obcí Slavec a Plešivec. Je len na vás, ktorú časť Plešiveckej planiny sa rozhodnete preskúmať. Kým tá severná ponúka jedinečný výhľady zo strmých svahov a rozsiahle rovinaté lúky, južná je zalesnené, no presýtená priepasťami a jaskyňami.

Pozri aj: Hladové doliny, zabudnutý región, no najkrajšie miesta Slovenska. 10 jedinečných tipov na Gemeri, ktoré by ste v tomto regióne mali navštíviť

#cestujemdoma

Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.

0
Uložiť článok
Komentovať