Neuveriteľné, čo robia Vianoce s naším mozgom: Vedci upozorňujú na syndróm počas sviatkov, takýto má vplyv na psychiku

Niektorí považujú Vianoce za magické obdobie roka plné pocitov tepla, vzrušenia a štedrosti. Pre iných nemajú sviatky žiadny zvláštny význam, ba dokonca vyvolávajú frustráciu alebo zúfalstvo. Podľa výskumníkov sa zdroj pocitov vianočnej radosti alebo znechutenia nachádza v niekoľkých oblastiach mozgu, ktoré môžu vysvetľovať reakcie na toto sviatočné obdobie. 

Dánski vedci sledovali v častiach mozgu vianočnú náladu – buď pocity radosti a tepla, alebo to, čo nazývajú syndrómom „bah humbug” (výraz používaný v situácii, kedy niekto neschvaľuje alebo si neužíva niečo, čo majú radi iní ľudia, najmä pri zvláštnej príležitosti, ako sú Vianoce, pozn. red.). Zostavili dve skupiny dobrovoľníkov, pričom v prvej boli tí, ktorých nazvali „vianočnou skupinou”. Pozostávala z destiatich etnických Dánov, ktorí oslavujú Vianoce. Druhú skupinu tvorilo ďalších desať ľudí, vrátane jednotlivcov pakistanského, irackého, indického a tureckého pôvodu, ktorí neuznávali tradíciu, spočívajúcu v oslave sviatkov, ako informoval portál Voa News.

Čo spôsobujú Vianoce mozgu?

Pomocou zobrazovacej metódy high-tech fMRI vedci oskenovali mozgy všetkých subjektov, a zároveň im ukazovali obrázky inšpirované sviatkami, ako aj rôzne iné. V prvej skupine sa objavila „sieť vianočnej nálady“ – päť oblastí mozgu, ktoré sa rozsvietili. Táto nervová aktivita je spojená so spiritualitou, prežívaním emócií vnímaných inými ľuďmi a pohybmi úst, ktoré naznačujú potešenie z jedenia s blízkymi.

Podobné reakcie však vedci nespozorovali v druhej skupine. „Keď máte reakciu na Vianoce a okolo vás sú dekorácie a výzdoby, na ktoré sa pozeráte, určite sa niečo deje vo vašom mozgu. Dokážeme to zachytiť na skeneri. Keď vidíte niečo, čo vás naladí na vianočnú atmosféru, dochádza k zmenám,“ vysvetlil Bryan Haddock, ktorý pôsobí ako medicínsky fyzik v nemocnici pridruženej ku Kodanskej univerzite. Zistenia boli publikované v British Medical Journal.

Otázkou však ostáva, či je možné zovšobecniť závery štúdie aj na iné sviatočné príležitosti počas roku. „Teraz, keď sme videli, kde sa to v mozgu nachádza, môžeme povedať, že niektorým ľuďom niečo chýba a iní majú zase niečo navyše. Ide však o niečo jedinečné, čo sa týka len Vianoc? Na to zatiaľ nevieme odpovedať,“ povedal.

Pochádza z 18. storočia