Najdlhší deň roka je už za dverami. Hoci si mnohí letný slnovrat spájajú najmä s oficiálnym začiatkom leta, v skutočnosti ide o obdobie, ktoré prináša viacero zaujímavých javov na oblohe aj na zemi. Práve počas týchto dní zostáva slnko nad obzorom najdlhšie, noci sú mimoriadne krátke a v niektorých častiach Slovenska dokonca nenastáva ani skutočná astronomická noc. Pre pozorovateľov oblohy je to zároveň jedinečná príležitosť sledovať úkazy, ktoré sa objavujú len v krátkom období okolo slnovratu.
Tento výnimočný deň fascinoval ľudí už pred stáročiami. Naši predkovia mu pripisovali mimoriadny význam a spájali s ním množstvo tradícií, zvykov aj povier. Dnes sa naň pozeráme najmä očami astronómie, no mnohé z dávnych obyčají pretrvali dodnes. Slovenskí astronómovia pri príležitosti blížiaceho sa slnovratu upozorňujú nielen na začiatok astronomického leta, ale aj na vzácne nočné oblaky, ktoré sa môžu objaviť nad Slovenskom a patria k najzaujímavejším javom letnej oblohy.
Letný slnovrat prinesie najdlhší deň v roku
Blíži sa letný slnovrat a začína sa astronomické leto – najdlhšie ročné obdobie. Slovenský zväz astronómov (SZA) priblížil, že letný slnovrat nastane 21. júna o 10.25 h stredoeurópskeho letného času. Počas slnovratu je u nás deň najdlhší a slnko je nad obzorom 16 hodín a 10 minút. S nocou sa vyrovná až v okolí jesennej rovnodennosti a bude sa skracovať až do zimného slnovratu, ktorý nastane 21. decembra.
Astronómovia súčasne upozornili, že počas letných nocí je slnko nízko pod obzorom. V tomto období tak môžeme pozorovať najviac umelých družíc, keďže sú osvetlené slnečným svetlom. Ak budeme mať šťastie, tak počas pokročilého večerného súmraku alebo ráno na svitaní možno uvidíme aj vzácne nočné bielo-modré svietiace oblaky, ktoré pripomínajú pavučinu.
Astronómovia priblížili, že ich možno vidieť nad severozápadným obzorom, ráno nad severovýchodným. Tieto nočné striebristé oblaky – noctilucent clouds, vznikajú podľa astronómov odrazom slnečného svetla na ľadových kryštálikoch vysokej atmosféry vo výške okolo 80 kilometrov. Sú to najvyššie pozorované oblaky v našej atmosfére. To, či sa vyskytnú, sa síce predpovedať nedá, no bývajú pozorovateľné len v období slnovratu.
Môžu za to ľudia
Bežné oblaky sa pritom nachádzajú vo výške iba maximálne 15, v prípade búrkových oblakov niekedy až 20 kilometrov. Najčastejšie sa tento jav vyskytuje okolo letného slnovratu, ktorý tento mesiac pripadá na 21. júna. Neraz ho pritom vieme bez problémov zaznamenať aj pomocou bežných telefónov.
“Nočné oblaky vznikajú nabaľovaním ľadových kryštálov na prachové častice , ktoré v tejto výške zanechal meteorický prach, sopečné erupcie alebo aj priemyselná činnosť ľudí,” dodávajú odborníci. Takmer s istotou ale za tento jav môžu ľudia, keďže sa začal objavovať až po priemyselnej revolúcií, od roku 1885.
Je však dôležité poznamenať, že tieto oblaky priamo nesvietia, len rozptyľujú žiarenie zo slnka nachádzajúceho sa pod obzorom. V našich zemepisných šírkach ich môžeme v júni a prvej polovici júla pozorovať medzi 22. hodinou a polnocou, alebo medzi druhou a štvrtou hodinou rannou, vždy na severe. Ich výskyt sa však nedá predpovedať dopredu.
Na severe Slovenska nemusí nastať astronomická noc
„Ak sa vám to podarí, budete nadšení!“ sľubujú astronómovia. Zároveň pripomenuli aj niekoľko zaujímavostí o letnom slnovrate. „Na severe Slovenska dokonca niekoľko dní okolo slnovratu nenastáva ani astronomická noc, keďže slnko je pod obzorom menej ako 18º. Toto si všimli už naši predkovia a pripomína nám to práve stará pranostika – Na sv. Víta o polnoci svitá. Meno Vít je však v našom kalendári už 15. júna, no pred reformou kalendára v roku 1582 bol slnovrat skutočne práve okolo 15. júna,“ vysvetlil SZA.
Dnes sa spája s Jánom, čo zase pripomína novšia pranostika – Do Jána sa deň dĺži, po Jáne kráti. S letným slnovratom sa spájajú aj viaceré rituály, keďže ide o jeden z najvýznamnejších sviatkov Slovanov. „Na mnohých miestach sa zapaľujú jánske ohne, skáče sa cez vatru, z kopcov sa púšťajú zapálené kolesá, vijú sa vence či vykonáva obradné kúpanie. Všetky tieto zvyky súvisia s vierou a túžbou po dobrom a teplom lete (oheň) i dostatkom vody (kúpanie) pre dozrievanie úrody,“ doplnil SZA.
Podľa ľudovej tradície sa počas najkratšej noci otvárajú poklady zeme, ukazujú sa víly a škriatkovia, je možné porozumieť reči zvierat a nazbierané liečivé byliny sú najúčinnejšie. Letný slnovrat tak bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Astronómovia však podotkli, že letný slnovrat môže nastať aj 20. alebo 22. júna. V roku 2020 nastal 20. júna, a to prvýkrát od roku 1796. V roku 2103 bude pripadať na 22. júna.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku