Kristína a Juraj žijú na Islande: Život je tu drahý, ale jeho kvalita je vysoká. Miestnym chýba spontánnosť

Island je ostrovom sopiek, vodopádov, nádhernej prírody a polárnej žiary. Pre mnohých je cestovateľským snom, ale pre Kristínu a Juraja je už niekoľko rokov domovom. V rozhovore nám prezradili, prečo tejto drsnej, no nádhernej krajine podľahli. 

Kristína žije na Islande piaty rok a Juraj desiaty, o svoj zaujímavý život sa delia na Instagrame pod prezývkou islandofili. Žijú na vidieku, na severe ostrova a obidvaja pracujú v hoteli – deväť mesiacov v roku pracujú naplno a tri mesiace, počas zimnej sezóny, keď je hotel zatvorený, majú neplatené voľno. Priamo v hoteli však majú zabezpečené zvýhodnené ubytovanie aj stravu. Juraj dokonca budí hostí, keď sa objaví polárna žiara.

Islandofili nám v rozhovore porozprávali, ako vyzerá ich život na Islande, v čom sa líši od toho na Slovensku, ako miestni vnímajú cudzincov, aké netradičné zvyky Islanďania majú a ako tu funguje zdravotníctvo a sociálny systém. Zároveň nám prezradili svoje obľúbené miesta, ktoré sú pre turistov skrytými pokladmi.

„Rodičia na Islande majú šesť mesiacov na to, aby dieťaťu dali meno, ktoré schvaľuje komisia tak, aby zapadalo do islandského jazyka a gramatiky,“ prezradili v rozhovore.

Ako vyzerá bežný život na Islande a v čom sa líši od toho na Slovensku?

Myslíme si, že ostrovný život je väčšinou pokojnejší a jednoduchší. Menej stresu, menej tlaku na výkon, viac rešpektu k voľnému času. Ľudia pracujú, ale práca nie je celý ich život. Veľký rozdiel je aj v mentalite. Na Islande cítiť väčšiu dôveru – v systém aj medzi ľuďmi navzájom. Menej byrokracie, viac rovnosti, menšie sociálne rozdiely.

Na druhej strane, život je tu drahý, počasie vie byť náročné a spoločenský život je komornejší. Obe krajiny majú svoje výhody. My sme si vybrali žiť tam, kde nám to v tomto životnom období dáva väčší zmysel.

Island je určite odlišný od Slovenska. Zažili ste tu nejaký kultúrny šok?

Nespomíname si na jeden veľký kultúrny šok. Skôr na veľa malých momentov, keď sme si postupne uvedomovali, že veci tu fungujú inak.

Nikto sa tu príliš neponáhľa a „urgentné“ veci často nie sú až také urgentné. Islanďania naozaj žijú mottom „þetta reddast“ – všetko sa nejako vyrieši, len nie vždy je jasné, kedy a ako.

Veľkým rozdielom je aj neformálnosť. Používajú sa len krstné mená, takže si s každým automaticky tykáte. Ľudia si nepotrpia na formality či hierarchiu a viac si dôverujú. V menších mestách si bežne nechávajú odomknuté domy alebo autá, deti spia samy v kočíku pred kaviarňou a nikomu to nepríde zvláštne.

Ako by ste ohodnotili celkovú kvalitu života na Islande?

Za nás má Island veľmi vysokú kvalitu života. Je to kombinácia silného sociálneho systému, bezpečnosti, ekonomickej istoty, pracovnej rovnováhy a blízkosti k prírode. Nie je to dokonalá krajina, ale ak vám vyhovuje tento rytmus a mentalita a neprekáža vám, že si občas uvedomíte, že ste tu stále trochu „outsider“, vie ponúknuť stabilný a pokojný život.

Pre nás je to momentálne miesto, kde sa cítime dobre a kde nám okrem rodiny a blízkych nič podstatné nechýba. To je pre nás najlepší ukazovateľ kvality života.

V čom sú Islanďania iní ako Slováci? Máme aj niečo spoločné? V čom by sa podľa vás mohli Slováci inšpirovať od Islanďanov, a je niečo, v čom by sa oni mohli inšpirovať od nás?