Jánošík bol zbojníkom krátko, nebral len bohatým. Zavesenie na hák je jedna z najhorších smrtí, predtým ho kruto mučili

Juraj Jánošík je bezpochyby najznámejším hrdinom našej národnej histórie. Dnes populárny zbojník sa stal synonymom slovenského ľudového umenia, ale aj stelesnením a symbolom odboja. O jeho živote a činoch koluje množstvo legiend, no ako ukazuje historický kontext, nie všetky sa stretávajú s pravdou. Realita bola pravdepodobne odlišná, niekde až diametrálne. 

Presný dátum narodenia nepoznáme

Životný príbeh Juraja Jánošíka sa začína v roku 1688 v Terchovej. Na tejto informácii sa zhodujú prakticky všetky zdroje, no presný dátum narodenia, bohužiaľ, nepoznáme. Aj keď z tej doby máme písomné pramene, nie je z nich možné vyčítať, komu a kedy presne sa malý Juraj narodil. Situáciu komplikuje aj to, že v tom období sa narodili v danej oblasti až štyria Jánošíkovci.

Vo všeobecnosti potom o jeho dospievaní nemáme veľa informácií, no predpokladá sa, že musel tvrdo pracovať na poliach a s ťažkou manuálnou prácou bolo spojená jeho mladosť. Niet sa prečo čudovať tomu, že sa spolu s ďalšími mladými mužmi nechal zlákať protihabsburskými myšlienkami do kuruckého vojska. Pod vidinou lepšieho života bez daní a poddanstva mal podľa Hospodárskych novín slúžiť v rokoch 1707 a 1708 v pešom pluku Viliama Winklera a aktívne sa tak zapojiť do povstania.

Zbojník v cisárskom vojsku

Samozrejme, v tej dobe ešte Jánošík zrejme ani netušil, že raz bude zbojníkom. Po porážke kuruckých vojsk pri Trenčíne v roku 1708 však v sebe ešte zbojnícku náturu nemal. Zdroje sa v tomto prípade mierne líšia, keď na jednej strane uvádzajú, že Jánošík aj s ďalšími mužmi boli zajatí cisárskou armádou, avšak na strane druhej, že vraj po skončení povstania odišiel sklamaný domov. Pravdepodobnejší je prvý variant a s ním súvisiaci fakt, že Jánošík bol po prehratej bitke zajatý a od cisárskej armády dostal ponuku.

Ak zloží prísahu, môže prejsť na druhú stranu a stať sa členom cisárskej armády. To sa napokon aj stalo a mladý Juraj sa stal členom armády, kde mal zločincov chytať a obyvateľstvo chrániť. Podľa informácií, ktoré uvádzajú Bystricoviny, pôsobil ako labanc predovšetkým na Bytčianskom zámku a táto etapa jeho života mu zariadila stretnutie, ktoré neskôr ovplyvnilo jeho životné kroky. Na zámku totiž spoznal väzňa – zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka, ktorému s najväčšou pravdepodobnosťou pomohol ujsť.

Z armády ho vykúpili rodičia, začiatok so zbojníctvom

Nech už to s jeho vojenskou kariérou bolo akokoľvek, vykúpili ho z nej rodičia. To znamenalo, že sa vrátil domov a nadviazal na tvrdo pracujúci život, s ktorým nikdy nebol spokojný. V roku 1711 sa však opäť jeho životné cesty preťali s Tomášom Uhorčíkom, ktorý mal Jánošíka zlákať na zbojnícke chodníčky. Zbojníctvo mu učarovalo z dvoch hlavných dôvodov – jednak sa ťažko dostával z chodníčkov vojnového “veterána”, no sympatie nechoval ani voči takzvanému establishmentu. Taktiež je potrebné spomenúť, že doba bola naozaj ťažká, predovšetkým pre rodiny, z akej pochádzal aj Jánošík.

Po slede udalostí, na základe ktorých Uhorčík skončil ako kapitán zbojníckej skupiny, zaujal jeho miesto práve Jánošík. Podľa legiend sa práve tu začala najslávnejšia časť jeho života, vďaka ktorej sa môže pýšiť titulom národného hrdinu a idolu mnohých ľudí. Ako však z historických prameňov vyplýva, o jeho živote v tomto období a zbojníckej činnosti sa rozšírilo niekoľko poloprávd a mýtov.