Spánkom strávime približne tretinu nášho života. Napriek tomu, že túto činnosť vykonávame tak často, niektoré veci ohľadom spánku a snívania, ktoré počas neho zažívame, stále nie sú pochopené.
Snívanie je samo o sebe zvláštny stav. Zažívame pri ňom niečo podobné bdelému stavu a zároveň je to niečo, čo sa od bdelého stavu výrazne líši. A vedci sa preto snažia čo najlepšie pochopiť, čo sa deje v tomto stave.
Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Neuroscience, o ktorej píše portál Science Alert, zistila, že jedna zo základných čŕt vedomia – schopnosť vnímať zvuky alebo ich identifikovať – sa v skutočnosti vypne, keď spíme. Toto zistenie by nám tiež mohlo pomôcť zistiť, ako náš mozog sníva.
Skúmanie mozgov ľudí počas bdenia a počas spánku však nie je jednoduché. Len málokto by si dal totiž len tak do mozgu implantovať elektródy na monitorovanie bežných činností. Tu sa ale vedecký tím vynašiel a využil lekársky výskum, ktorý sa vykonáva na pacientoch s epilepsiou.
„Podarilo sa nám využiť špeciálny medicínsky postup, pri ktorom boli do mozgu pacientov s epilepsiou implantované elektródy, ktoré monitorovali aktivitu v rôznych častiach mozgu s cieľom diagnostiky a liečby,“ hovorí neurológ Juval Nir z univerzity v izraelskom Tel Avive.
Zvuk sa zachytí, no neprechádza do vedomia
Nir hovorí, že sami pacienti sa prihlásili, aby pomohli preskúmať reakcie mozgu na sluchovú stimuláciu v bdelosti oproti spánku. Vďaka elektródam mohli vedci vidieť rozdiely v reakcii mozgovej kôry, keď boli pacienti v rôznych štádiách spánku a porovnali to so stavom bdelosti.
Počas výskumu im prehrávali rôzne zvuky cez reproduktory pri posteliach. Viac ako 700 záznamov, približne 50 od jedného pacienta, zhromaždili v priebehu až 8 rokov.
Zatiaľ čo reakcia mozgu na zvuk zostala počas snívania aktívna, dochádzalo k zvýšeniu hladiny alfa-beta vĺn, čo sú vlny spojené s pozornosťou a očakávaním. Zdá sa, že mozog tieto zvuky analyzuje, no neprechádzajú do vedomia.
To je v rozpore s predchádzajúcim názorom, že počas spánku sa signály súvisiace so zvukom v mozgu rýchlo rozpadajú. V skutočnosti tieto zvuky zostávajú a sú dokonca silnejšie a bohatšie. Je tu však podstatný rozdiel v spôsobe, akým sú spracované.
Môže pomôcť pacientom
„Sila mozgovej odozvy počas spánku bola podobná odozve pozorovanej počas bdelosti, a to vo všetkých špecifických črtách okrem jednej, kde bol zaznamenaný dramatický rozdiel. A bola to práve úroveň aktivity alfa-beta vĺn,“ hovorí hlavná autorka štúdie Hanna Hayatová.
Tieto alfa-beta vlny o frekvencii 10 až 30 Hz sú riadené spätnou väzbou z vyšších častí mozgu – táto spätná väzba (vrátane toho, či sú alebo nie sú zvuky nové) pomáha našej mysli zistiť, ktoré zvuky sú dôležité a treba ich počúvať.
Niečo podobné bolo pozorované predtým u pacientov v anestézii, ale nie u ľudí, ktorí spia. Vedci to opisujú ako jeden zo spôsobov, ako pochopiť „fascinujúcu záhadu“ toho, ako sa vedomý mozog líši od nevedomého mozgu.
Tiež to dáva vedcom kvantitatívnu a spoľahlivú metódu merania, či je niekto skutočne v bezvedomí alebo nie. Napríklad počas operácií, u jedincov v kóme alebo pri kontrole príznakov demencie.
„Naše zistenia majú široké dôsledky nad rámec tohto špecifického experimentu,“ hovorí Nir.
Nahlásiť chybu v článku