Kamarát ho uniesol do Markízy: Patrik Herman vyšiel s pravdou von, že by dobrovoľne do televízie nešiel

V rádiu prespával, o televízii vtedy ani nesníval a budúcnosť mal skôr zahmlenú než jasne naplánovanú. Patrik Herman dnes patrí medzi najznámejšie tváre slovenskej publicistiky, no jeho cesta k úspechu bola omnoho menej priamočiara, než by sa mohlo zdať. 

V podcaste Návraty sa známy moderátor vrátil k svojim úplným začiatkom, k obdobiu, keď ešte netušil, kam ho práca v médiách zavedie. Nakoniec to dopadlo nečakane a možno povedať, že vďaka jeho kamarátovi ho pozná celé Slovensko.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Rádio Melody (@radiomelody_sk)

Prespával v rádiu

Patrik Herman, ktorého cesta neviedla po vopred vyšliapanej rodinnej dráhe, začínal v rádiu Forte, čo bolo v období, kedy ešte rádio bolo anonymné, to znamená, že moderátori sa prezentovali len hlasom. Práve tento fakt využil vo svoj prospech. Ako sám povedal, keď bol mladší, odstávali mu uši a mal “banášovský” nos. “Mne vyhovovalo rádio, lebo to nebolo vidno,” priznal Patrik.

Mladý moderátor mával nočné a ranné vysielania. Zvykol končiť o polnoci a začínal zas ráno o šiestej, takže sa mi neoplatilo ísť domov. Preto prespával v rádiu na gauči. Večer si pripravil playlist, CD-čka, reklamy, jednoducho všetko, čo treba, aby mohol vstať o päť minút šesť. “Vždy som púšťal na začiatku dlhšie skladby, aby som si mohol odbehnúť umyť si zuby, aby som sa mohol ísť obliecť, potom dokonca neskôr aj osprchovať,” vyšiel s pravdou von.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Patrik Herman (@patrik_herman_stvr)

To, že sa dostane do Televízie Markíza, vôbec nepredpokladal. “Myslel som si, že v rádiu začnem a tam aj skončím,” uviedol Patrik Herman, ktorý nemal veľkú sebadôveru. Aj do rádia sa dostal len preto, lebo ho iní prihlásili na konkurz.

“To isté sa týkalo aj televízie… Ja som vtedy robil hovorcu mestského úradu v Trnave. To málokto vie, že ja som pôsobil v samospráve počas vysokej školy. Odvysielal som ranné vysielanie, o deviatej som skončil, utekal som na mestský úrad, tam som robil do večera hovorcu a po nociach som si študoval,” objasnil, ako vyzerali jeho dni počas študentských čias.

Na konkurz ho dotlačil kamarát