Foto: Facebook.com (Dark Horse Fitness)

/ 34 / Michaela
Viete si predstaviť, že by vás niekto vyhladoval až na smrť len preto, aby zistil, ako vaše telo reaguje na hlad? Chorá predstava, však? No počas II. svetovej vojny dochádzalo aj k takýmto chorým experimentom, pričom ľudia sa do nich prihlasovali dobrovoľne.

„Všetko pre vedu.“ Aspoň tak by sme mohli zhrnúť motto absurdných experimentov, ku ktorým dochádzalo počas 2. svetovej vojny v laboratóriu fyziologickej hygieny na univerzite v Minnesote, pod vedením  Dr. Ancela Keysa. Pacifisti, ktorí nechceli bojovať pod vlajkou americkej armády, sa rozhodli slúžiť vlasti naozaj nezvyčajným spôsobom. Zapísali sa do série bláznivých experimentov, ktorých cieľom bolo vytvoriť silného amerického vojaka. Až 36 dobrovoľníkov sa preto rozhodlo zúčastniť sa experimentu hladovania. Vedci chceli zistiť, ako dlhodobé hladovanie vplýva na náš organizmus. 

Ak ste boli zdravý chlap, ktorý odmieta aktívne sa zúčastňovať boja v armáde, všetci na vás ukazovali prstom. Ako to, že neslúžite vlasti, ktorá vás tak veľmi potrebuje? Preto, ak ste nechceli vytŕčať z radu, museli ste sa zúčastňovať rôznych dobrovoľníckych aktivít, pričom nie vždy to bola výhra. Mohli ste sa síce starať o duševne chorých, pomáhať vdovám či hasiť požiare, alebo sa stať laboratórnym potkanom pre naozaj zanietených vedcov. A tak ste sa mohli pokojne ocitnúť aj v rukách doktora Keysa.

Hranice človeka


Doktorovi Keysovi vláda povolila ročný experiment hladovania, ktorý sa rozhodla financovať. Okrem toho, však tento vedec robil aj iné experimenty. Jeho „pokusné morčatá,“ ako nazýval účastníkov experimentu, boli vystavení hladovaniu, nedostatku vitamínov či tepelnému stresu. Niektorí mali za úlohu ostať celý mesiac v posteli, iných vystavili dlhodobému chladu, teplu či vlhkosti. Doktor predpokladal, že práve týmto spôsobom si zocelia ducha a ak sa experiment vydarí, môže sa tak vytvoriť akýsi prototyp silného amerického vojaka. Z 36 účastníkov však experiment dokončilo 32 mužov. Dvoch vylúčili kvôli podvádzaniu, pričom dvaja to vzdali. Tvrdili, že psychická záťaž bola oveľa náročnejšia než tá psychická.

The next time someone tells me they're not losing any weight because their metabolism is slow and they are starving/not…

Posted by Dark Horse Fitness on Samstag, 6. Mai 2017

Ako vplýva hladomor na ľudský organizmus?

Keys sa pri svojom experimente snažil prísť na to, ako hladomor vplýva na srdce, kosti či nervovú sústavu. Ku koncu druhej svetovej vojny bol hladomor vo vojnou zdevastovaných krajinách pálčivý problém, a preto ho zaujímalo, ako si s ním môže ľudské telo poradiť. Treba potom potravu podávať postupne? Alebo sa môže človek napchať do nepríčetna? To všetko mal zistiť experiment, ktorý bol rozdelený do niekoľkých fáz, pričom jeho účastníci boli fyzicky zdatní mladí muži s priemernou postavou.

19. november 1944, deň, kedy to všetko začalo


V tento deň sa na futbalovom štadióne zišlo 36 mužov, ktorí sa podrobili viacerým lekárskym vyšetreniam. Počas prvých 12-tich týždňov experimentu boli v tzv. kontrolnej fáze, počas ktorej museli týždenne prejsť približne 35 kilometrov. Boli ubytovaní v barákoch bez okien, avšak mohli sa zúčastňovať vzdelania či iných aktivít. Druhá fáza, fáza hladovania, trvala 24 týždňov a pri nej už išlo naozaj do tuhého. Kalórie zo stravy sa znížili na presnú polovicu, pričom muži začali nielen rapídne chudnúť, klesla im telesná teplota, bola im neustále zima, ale stratili záujem aj o ženy, a jediné, o čom sa vedeli rozprávať, bolo jedlo. Chlapci sa taktiež prestali zaujímať o okolitý svet. Jedlo sa naozaj stalo jediným zmyslom života. Jeden z mužov si v tomto štádiu odrezal jeden prst, mysliac si, že ho pustia domov. Nechcel skončiť ako zbeh, no i amputácia prstu ho nevyradila z experimentu.


Po (ne)konečných 24-och týždňoch začala posledná fáza experimentu, ktorej cieľom bolo vykŕmiť mužov a navrátiť ich do bežného života. Mužov rozdelili do štyroch skupín, pričom im denne zvyšovali počet kalórii o 400, 600, 800, alebo 1200 kalórií. Táto fáza trvala osem týždňov, no vedcov najviac prekvapil fakt, že dopĺňanie bielkovín, minerálov či vitamínov malo len minimálny účinok na zlepšenie stavu hladujúceho. Taktiež bolo novinkou, že aj účastníci, ktorí boli v tom najzúboženejšom stave, dokázali prijímať potravu ústami a nepotrebovali na kŕmenie hadičku. Výsledky experimentu doktor Keys publikoval v knihe „Veľký experiment hladovania,“ ktorá zaujala mnohých vedcov.

Otázne je však, či naozaj bol nutný tento experiment práve v čase, keď denne desiatky ľudí zomierali od hladu. Účastníci sa však toho experimentu zúčastnili dobrovoľne, čo by dokázal asi len málokto z nás.

Pozri aj: David Reimer: Príbeh chlapca, z ktorého lekári urobili dievča a stal sa tak súčasťou šialeného experimentu

damninteresting.com

 




Komentovať (0)