Ak si zoberieme históriu ľudstva, tá sa prevažne odvíjala od života v prírode, konkrétne v lesoch. Aj z toho vyplýva, že toto prostredie by pre nás malo byť čo najprirodzenejšie.
V kontraste k tomu, mestá, v ktorých býva veľká časť populácie, predstavujú radikálne nový druh biotopu. Ten, aj napriek mnohým výhodám, často zaťažuje naše duševné zdravie. Ako informuje portál Science Alert, nový výskum naznačuje, že mestské prostredie súvisí so zvýšeným rizikom vzniku úzkosti, depresie či ďalších problémov duševného zdravia vrátane schizofrénie.
Hodina v prírode je balzamom pre telo
Našťastie, spomínaný výskum publikovaný v časopise Nature – Molecular Psychiatry navrhuje aj prípadné riešenie. Tým je návšteva prírody a stačí dokonca iba krátka. Len hodina v prírode poskytuje množstvo výhod pre duševné aj fyzické zdravie, ako je zníženie krvného tlaku, zníženie úzkosti a depresie, zlepšenie nálady, lepšie sústredenie, zlepšenie pamäte či dokonca rýchlejšie hojenie poranení.
Početné štúdie podporujú túto koreláciu, no stále nevieme, prečo to tak je. Jednu z odpovedí možno poskytuje amygdala, malá časť limbického systému nachádzajúca sa v strede mozgu, ktorá sa podieľa na spracovaní stresu, emocionálnom učení a reakcii „bojuj alebo uteč“.
Výskum naznačuje, že práve amygdala je menej aktivovaná u ľudí vo vidieckom prostredí v porovnaní s tými, čo žijú v mestách. Treba ale poznamenať, že to nevyhnutne neznamená, že práve život na vidieku spôsobuje tento efekt. Môže to byť aj naopak, a teda, že ľudia, ktorí majú v sebe prirodzene túto vlastnosť s väčšou pravdepodobnosťou žijú na vidieku.
Prechádzky v meste vs. prechádzky v prírode
Aby vedci priniesli viac svetla do tejto oblasti, zhromaždili 63 zdravých dobrovoľníkov. Tí vyplnili vstupné dotazníky a podstúpili skeny mozgu funkčnou magnetickou rezonanciou. Pritom odpovedali na otázky, ktoré boli navrhnuté tak, aby vyvolávali sociálny stres.
Následne im vedci z Inštitútu Maxa Plancka nariadili hodinové prechádzky buď v mestskom prostredí, čo v tomto prípade bola rušná časť Berlína, alebo v prírodnom prostredí, na čo poslúžil trojtisícový hektárový berlínsky les Grunewald.
Po hodinovej prechádzke po špecifickej trase účastníci podstúpili ďalšie skeny mozgu magnetickou rezonanciou s ďalšími dotazníkmi a úlohami navodzujúcimi stres.
Dokázali príčinnú súvislosť
Skeny ukázali, že ľudia prechádzajúci sa v prírodnom prostredí mali nižšiu aktivitu v amygdale, čo podporuje myšlienku, že príroda pozitívne pôsobí na mozog a hlavne na stresové situácie,
„Výsledky podporujú predtým predpokladaný pozitívny vzťah medzi prírodou a zdravím mozgu, ale toto je prvá štúdia, ktorá dokázala príčinnú súvislosť,“ uvádza v tlačovej správe neurovedkyňa Simone Kühnová z Inštitútu Maxa Plancka.
Účastníci prechádzajúci sa po prírode tiež hlásili lepšiu pozornosť a radosť z prechádzky v porovnaní s tými, čo sa prechádzali po meste. Mimochodom, u tých, ktorí sa prechádzali po meste, neklesla (ale ani sa nezvýšila) aktivita amygdaly.
Štúdia tak dáva pomerne jednoduchý návod, ako môžeme bojovať so všadeprítomným stresom. Stačí krátka prechádzka po lese, tak ako to milióny rokov dozadu robili aj naši predkovia, a okamžite vám to zlepší duševné zdravie.
Nahlásiť chybu v článku