Hoci ju mama neviedla k herectvu, ani jej ho nezakazovala. “Ja som bola vraj nesmierne dobré dieťa. Mama povedala, že aj 10 by brala takých, ako som ja,” vyšla s pravdou von Dagmar Sanitrová, ktorá sa vydala na cestu za herectvom tým, že začala recitovať.
“Už keď som vedela čítať v druhej, tretej triede, pani učiteľky ma dávali na rôzne súťaže. Inak som sa chystala na pedagogickú školu za pani učiteľku a chodila som do literárno-dramatického krúžku a tam mi moja pedagogička povedala, či by som nechcela skúsiť herectvo,” uviedla svoje začiatky.
Neľahký príbeh jej rodiny
Nejde nespomenúť fakt, že jej mama má za sebou ťažký osud. Bola totiž dieťaťom novicky, mníšky. “Iba z rozprávania som počula. Aj babičku som zažila, ale len veľmi hmlisto si ju pamätám. Ona zomrela, keď mala 52 rokov, bola novicka a tak sa traduje, že otehotnela. Dodnes sa nevie, kto bol môj dedko,” priznala umelkyňa.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Dagmar ju obdivuje, že v roku 1923 mamu porodila, hoci ju potom odovzdala svojej babičke na výchovu, keďže sa hanbila a ona odišla do Bratislavy. “Ten život vtedy nebol vôbec jednoduchý. Mama bola polosirota a slúžila u bohatých kulakov (pozn. red: majetnejší roľníci),” pokračovala herečka.
Drsné spomienky na minulé časy
Jej mama má tak za sebou traumu, ktorú musela spracovávať. “Zvykli sme sa o tom baviť, hoci ona veľmi nerada o tom rozprávala. Keď bola staršia, tak o tom hovorila, no to ste si mohli nachystať vreckovky. Oni nemali topánky, boli radi, keď si handry ovinovali okolo nôh alebo, že na Vianoce bol chleba s cukrom alebo podobné príbehy. Bol to ťažký život,” uviedla o svojej mame.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku