Môžete tak urobiť napríklad použitím špecifickej spánkovej metódy. Na tú sa spoliehali aj tie najväčšie osobnosti, ako napríklad Salvador Dalí či Thomas Edison. Metóda je úplne jednoduchá, aj keď nemusí vyhovovať každému.
Techniku využíval aj Dalí či Edison
Vynálezcovia, umelci, ale aj ďalšie významné osobnosti boli neraz ochotné urobiť takmer čokoľvek preto, aby sa im lepšie písalo, premýšľalo, tvorilo. Svoju kreativitu sa rôznymi spôsobmi snažili nakopnúť aj Salvador Dalí či Thomas Edison. Ako píše portál Live Science, využívali k tomu spánkovú techniku, v rámci ktorej je potrebné zobudiť sa v stanovenom štádiu spánku.
Aby želaný efekt dosiahli, Dalí a Edison zaspávali s predmetom v ruke, napríklad s lyžičkou alebo loptou. Keď napokon začali upadať do hlbšieho spánku, predmet im z ruky vypadol, narobil hluk a zobudil ich. Po tom, čo strávili krátku chvíľu na hranici vedomia, pustili sa opäť do práce.
Tomuto skorému štádiu spánku sa hovorí aj hypnagógia (označuje sa aj N1). Trvá len niekoľko minút, po ktorých človek upadá do hlbokého spánku. Ako informuje štúdia čerstvo publikovaná prostredníctvom portálu Science Advances, v štádiu N1 trávime približne 5 % času, kedy spíme. Napriek tomu však toho o ňom vieme len veľmi málo.
Prečo je hypnagógia dôležitá?
V štádiu N1 sa nám za zatvorenými očami premietajú rôzne farby a obrazce, dokonca aj krátke útržky snov. Stále si však uvedomujeme, čo sa okolo nás v miestnosti deje, napríklad, počujeme prípadný hluk. Vedci sa preto rozhodli, že otestujú, či Dalího a Edisonova metóda naozaj môže podporiť kreativitu.
Výskumu sa zúčastnilo 103 ľudí, ktorých odborníci požiadali, aby pred výskumom nekonzumovali žiadne stimulanty a noc pred ním spali o niečo menej ako zvyčajne. Každý z účastníkov sa mal popasovať s matematickým problémom a uhádnuť poslednú, ôsmu číslicu v sekvencii. Vedci im však neprezradili, že ôsma číslica bola taká istá ako druhá v poradí. Kto na to prišiel, mohol si riešenie problému výrazne urýchliť. Kreativita je totiž potrebná nielen v umení, ovplyvňuje takmer každú oblasť nášho života.
Vedci zatiaľ nevedia, prečo je to tak
V tomto prípade bol za kreatívneho považovaný každý účastník, ktorý dokázal problém vyriešiť bez pomoci vedcov. V prvej časti experimentu boli ľudia požiadaní, aby vyriešili 10 matematických problémov. Následne si mohli 20 minút pospať v pohodlnom kresle, avšak tak, aby mali ruky umiestnené na opierkach. Mali totiž držať ľahký pohár, ktorý im z rúk vypadol, akonáhle zaspali. To ich malo zo spánku vytrhnúť. Okrem toho, vedci ich minitorovali aj za pomoci EEG, vďaka čomu presne vedeli, kedy sa štádium N1 mení na N2.
Po tejto fáze experimentu boli účastníci opäť požiadaní, aby riešili matematické problémy. Skúmali, či to dokázali rýchlejšie, či riešenie problému nachádzali efektívnejšie. Výsledky boli naozaj fascinujúce. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí strávili vo fáze spánku N1 aspoň 15 sekúnd, vyriešili problém rýchlejšie až v 83 % prípadov. Tí účastníci, ktorí si pospať nemohli, problém vyriešili rýchlejšie len v 30 % prípadov. Efekt sa však vytratil, ak účastníkom bolo dovolené, aby prekĺzli do fázy spánku N2.
Zatiaľ nie je jasné, prečo hypnagógia podporuje kreativitu. Vedci si však myslia, že je to akýsi ideálny stav mysle, kedy strácame plnú kontrolu nad svojimi myšlienkami. Zároveň si ich však do istej miery stále uvedomujeme.
Nahlásiť chybu v článku