Minulý rok oslávila periodická tabuľka prvkov už svoje 150. narodeniny a je jednou z najdôležitejších súčastí chémie. Zoznamujeme sa s ňou už na základnej škole a riadia sa ňou aj vedci počas výskumov. Zdá sa však, že periodická tabuľka prvkov sa možno čoskoro dočká zmeny.
Bude sa periodická tabuľka prvkov meniť?
To, že sa niečo používa už vyše 150 rokov, neznamená, že sa nemôže zmeniť. Ako informuje portál Chemistry World, moskovskí vedci uvažujú nad tým, že periodickú tabuľku prvkov by možno bolo dobré trochu pozmeniť a zmodernizovať. Dôležité je však vedieť, ako vôbec periodická tabuľka vznikla, píše portál The Conversation.
V 18. storočí už bolo vedcom jasné, aký je rozdiel medzi chemickým prvkom a zlúčeninou. Napríklad, prvky boli neviditeľné (napríklad kyslík a vodík) a ich zlúčeniny mali celkom iné vlastnosti ako jednotlivé prvky.
V 19. storočí sa vedcom podarilo získať dôkazy o existencii atómov. Do roku 1860 zas bolo možné chemické prvky usporiadať na základe ich relatívnej atómovej hmotnosti. Napríklad, vodík bol 1. a kyslík zase 16. Usporiadať prvky však nebolo celkom jednoduché, vedcom totiž bolo jasné, že niektoré prvky majú podobné vlastnosti, napríklad lítium, sodík a draslík. Preto vedci umiestnili podobné prvky vedľa seba a vznikla tak dvojdimenzionálna periodická tabuľka v takej podobe, v akej ju poznáme aj dnes.
V súčasnosti existuje niekoľko rôznych verzií
Periodická tabuľka však vznikla na základe pozorovania podobností medzi prvkami. Štruktúru atómu sa vedcom podarilo odhaliť až v 20. storočí. Periodické tabuľky podobné tým, s ktorými sa stretávame dnes, sa do učebníc prvýkrát dostali okolo roku 1940. Ako to však už vo vede býva, skúmanie nikdy nekončí. Aj preto na internete nájdete viacero verzií periodickej tabuľky. V súčasnosti je možné natrafiť na dlhú verziu, skrátenú verziu, špirálovitú verziu a dokonca aj trojdimenzionálnu verziu.
Väčšina z nich sa odlišuje len spôsobom zobrazenia prvkov, v mnohých prípadoch však vedci nesúhlasia s tým, ako sú prvky v tabuľke usporiadané. Vznikajú totiž nezhody týkajúce sa toho, ktoré vlastnosti prvkov sú najdôležitejšie, a teda, ktoré by mali byť použité pri zvažovaní usporiadania.
S najnovším návrhom na zmenu usporiadania prišli vedci Zahed Allahyari a Artem Oganov, informuje časopis Journal of Physical Chemistry. Podľa nich by malo byť ku každému prvku priradené tzv. Mendelejevovo číslo. Existuje niekoľko spôsobov, ako toto číslo odvodiť, Allahyari a Oganov si však myslia, že najlepšie je určiť ho na základe atómového polomeru prvku a elektronegativity, ktorá popisuje, aká je schopnosť prvku pritiahnuť k sebe elektróny.
Prečo je nový náhľad dôležitý?
Samozrejme, prvky s podobným Mendelejevovým číslom by boli k sebe najbližšie. Vedci však chcú vytvoriť dvojdimenzionálne usporiadanie, pričom jeho súčasťou by boli aj tzv. binárne zlúčeniny pozostávajúce z dvoch prvkov, napríklad chlorid sodný (NaCl). Výhodou takéhoto usporiadania by bola možnosť predvídať vlastnosti binárnych zlúčenín, ktoré ešte neboli vytvorené. To môže pomôcť vedcom pri tvorbe nových materiálov.
Tabuľky, ktoré podobným spôsobom vedcom pomáhajú, už existujú. Existuje napríklad periodická tabuľka, v ktorej je síce menej prvkov, no sú vyobrazené tak, aby bolo viditeľné, ktoré prvky sa na Zemi nachádzajú hojne a naopak, ktorých je najmenej a sú považované za vzácne. Množstvo prvkov sa používa napríklad pri výrobe mobilných telefónov a zásoby mnohých z nich sa stenčujú. Je preto potrebné vedieť, ktorými prvkami ich môžeme nahradiť.
Nahlásiť chybu v článku