Podobne ako nezdravý orgán v našom tele začne negatívne vplývať na ostatné orgány, sú prepojené aj klimatické systémy na našej planéte. Odlesňovanie Amazónie môže ovplyvniť množstvo zrážok v Južnej Amerike, rozmŕzanie permafrostu zas uvoľňuje skleníkové plyny, ktoré ešte viac zosilňujú globálne otepľovanie.
Dôsledky týchto zmien následne pociťujú aj ľudia. Vyššie teploty a častejšie obdobia sucha vytvárajú priaznivejšie podmienky napríklad pre šírenie mikroskopických spór huby Coccidioides, spôsobujúcej údolnú horúčku. V inej časti sveta zas spolu s rastúcou teplotou morí rastie riziko množenia baktérií z rodu Vibrio.
Nepochybne k najvplyvnejším silám, ktoré formujú našu planétu, patrí systém známy ako Atlantická meridiálna cirkulácia (AMOC). Ako informuje ScienceAlert, ide o gigantický systém prúdov v Atlantickom oceáne, ktorý prenáša teplú vodu z trópov na sever do Európy, a ochladenú ju následne cyklicky vracia na juh pozdĺž morského dna.
Čaká nás kolaps systému AMOC? Čo by mohlo nastať potom?
Tento životne dôležitý systém sa neustále spomaľuje a vedci varujú, že v budúcnosti by mohol dokonca skolabovať. Vzhľadom na závažnosť situácie sa o budúcnosti AMOC medzi vedcami neustále horlivo diskutuje. Opakovane sa pýtajú, aká je pravdepodobnosť jeho kolapsu, a hlavne, kedy by k nemu mohlo dôjsť.
Svoje chápanie vývoja systému AMOC prinášajú aj odborníci v májovej štúdii publikovanej v časopise Nature Communications. Vedci chceli získať predpoveď o vývoji AMOC a o zmenách, ktoré by mohli nastať v prípade jeho kolapsu. Využili preto desaťročia atmosférických údajov a klimatických simulácií získaných prostredníctvom NASA.
Podľa výskumníčky Mohimy Mimiovej, hlavnej autorky štúdie, vedci skúmali, ako by AMOC mohol ovplyvniť atmosférickú vlhkosť a vývoj búrok aj mimo Atlantiku.
„Ukazuje sa, že oslabujúci sa AMOC do konca storočia posilní búrky v niektorých oblastiach Severnej Ameriky, najmä pozdĺž kalifornského pobrežia, a zároveň ich oslabí nad Grónskom a Arktídou,“ hovorí.
Atmosférické rieky sú dvojsečnou zbraňou: Ich frekvencia sa môže zvýšiť o 50 %
Oceánske prúdy totiž ovplyvňujú aj procesy prebiehajúce v atmosfére. Jedným z príkladov sú tzv. atmosférické rieky – dlhé a úzke pásy koncentrovanej vodnej pary v atmosfére. Obzvlášť silné systémy môžu prenášať až 15-krát viac vody, ako jej pretečie ústím rieky Mississippi, a významne ovplyvňujú regionálne podnebie.
Dvojsečnú zbraň predstavujú podľa Mimiovej atmosférické rieky v západnej časti USA, najmä v Kalifornii, kde patria medzi hlavné faktory ovplyvňujúce nestálosť vodných zásob v štáte. Zvyšujú riziko záplav, no zároveň prenikajú aj do najchladnejších oblastí planéty, kde prispievajú k otepľovaniu povrchu a úbytku polárneho ľadu.
„Nad Antarktídou atmosférické rieky predstavujú 40 až 80 % letnej topiacej sa vody v západoantarktických ľadových šelfoch, čo ohrozuje stabilitu ľadu a urýchľuje globálne zvyšovanie hladiny morí,“ vysvetľujú výskumníci.
Tím uvádza, že globálna priemerná frekvencia atmosférických riek by sa mohla zvýšiť približne o 50 %. Tieto systémy môžu prenášať viac vlhkosti a pretrvávať dlhšie, pričom môžu prenikať do vyšších zemepisných šírok. Spomalenie AMOC podľa vedcov tiež môže zmeniť rozloženie atmosférickej vlhkosti – na severnej pologuli jej množstvo zníži, zatiaľ čo na južnej pologuli ju zvýši.
Niekde môžu byť zrážky častejšie a výdatnejšie, inde ich má byť menej
Atmosférické rieky by zároveň mali v niektorých častiach sveta prinášať častejšie a výdatnejšie zrážky. Tento jav by mal zasiahnuť západné pobrežie Severnej Ameriky, východné pobrežie Južnej Ameriky, južnú Áziu, západnú Európu, časti Tichého oceána a oblasti v okolí Antarktídy.
Naopak, menej časté by mali byť v Arktíde, Grónsku a severnej Ázii. Pokles ich výskytu môžu zaznamenať aj ďalšie oblasti v nižších zemepisných šírkach, napríklad severná Austrália či južný Pacifik.
O tom, že ak to takto bude pokračovať naďalej a že môže dôjsť ku kolapsu systému AMOC (Atlantická meridionálna cirkulácia), sme vás naposledy informovali v marci 2026 v súvislosti s inou štúdiou, ktorá bola publikovaná v prestížnom časopise Communications Earth & Environment. AMOC, niekedy známy aj ako „pásový dopravník oceánu“, transportuje teplú, slanú vodu z trópov smerom na sever do Európy. Súčasťou hornej a severnej vetvy tohto oceánskeho dopravníka je aj západný hraničný prúdový systém – Golfský prúd.
Údaje zo satelitných záberov totiž ukázali, že Golfský prúd sa smerom na sever posunul už v 90. rokoch. Môže to znamenať, že AMOC stráca svoju silu. Ďalšie oslabenie systému spôsobí ešte väčší posun. Celý systém sa podľa vedcov môže ocitnúť na pokraji kolapsu, hoci odborníci sa v súčasnosti nezhodujú v tom, kedy k tomu dôjde.
Ide však o scenár, ktorého vývoj nie je pevne daný. Všetko má závisieť najmä od budúceho vývoja emisií skleníkových plynov a schopnosti sveta obmedziť globálne otepľovanie, uzatvárajú vedci.
Napriek tomu, že atmosférické rieky môžu spôsobovať ničivé extrémy, v niektorých prípadoch môžu priniesť aj opak. Podľa výskumníkov by napríklad Kalifornia mohla využiť zvýšený prísun vody na obnovu prírodných krajín a zmiernenie dlhodobých období sucha.
„Tento výskum ukazuje, že účinky AMOC siahajú ďaleko za Atlantický oceán,“ uzatvára Mimiová. „Pochopenie týchto súvislostí nám pomôže lepšie sa pripraviť na budúce zmeny vodných zdrojov a extrémne prejavy počasia.“
Nahlásiť chybu v článku