Adela Vinczeová a Viktor Vincze

Foto: Instagram (viktorvincze)

Prvé dva roky na angličtinu takmer nereagoval, no dnes je už všetko inak.

Vychovávať dieťa v dvojjazyčnom prostredí môže navonok pôsobiť jednoducho, v skutočnosti si však vyžaduje veľa trpezlivosti a dôslednosti. Rodičia navyše nemusia dlho vidieť žiadne výsledky a často zápasia aj s reakciami svojho okolia.

Moderátorka a dvojnásobná mama malého Maxíka a Lujzy Adela Vinczeová prezradila v českom podcaste MÁMY SOBĚ, ako u nich doma fungovala angličtina od Maxíkovho útleho detstva. Otvorene priznala, že prvé obdobie nebolo jednoduché najmä pre jej manžela Viktora Vinczeho, ktorý sa rozhodol so synom komunikovať po anglicky. Napriek tomu, že Maxík dlho neodpovedal a na cudzí jazyk takmer vôbec nereagoval, Viktor vo svojom rozhodnutí vytrval.

Adela Vinczeová a Viktor Vincze
Foto: Instagram (viktorvincze)

Začiatky s angličtinou boli zvláštne

Rozprávať sa s malým dieťaťom, ktoré ešte nevie odpovedať, môže byť pre rodiča samo osebe nezvyčajné. Keď k tomu pridá aj jazyk, ktorý nie je jeho materinský, situácia môže pôsobiť ešte neprirodzenejšie.

Adela priznala, že svojho manžela za jeho prístup obdivuje, pretože sa nenechal odradiť prvými rozpačitými mesiacmi ani rokmi. „Začiatky boli zvláštne a ja veľmi obdivujem svojho muža za to, že to ustál. Človek sa totiž cíti trochu divne. Už len rozprávať sa s úplne malým dieťaťom, ktoré na vás ešte nijako nereaguje, môže pôsobiť neprirodzene. A keď naň navyše hovoríte po anglicky, zatiaľ čo ono sa na vás iba pozerá a nič neodpovedá, je to ešte náročnejšie,“ prezradila v podcaste.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa 💕 MÁMY SOBĚ 💕 (@mamy_sobe)

Prvé pokusy o dvojjazyčnú komunikáciu tak neboli sprevádzané okamžitými výsledkami. Viktor síce na Maxíka hovoril po anglicky, no spätnú väzbu od neho dlho nedostával. Pre rodiča pritom môže byť práve chýbajúca reakcia jednou z najťažších častí celého procesu.

Maxík prvé dva roky neodpovedal po anglicky

Výsledky pri učení jazyka v ranom detstve nemusia byť viditeľné okamžite. Dieťa môže slovám rozumieť skôr, než ich začne samo používať, rodič však v danom období nemusí vedieť, čo všetko si už dokázalo osvojiť.

Aj u Vinczeovcov preto prišla fáza, keď Viktor pokračoval v angličtine bez toho, aby mu syn rovnakým jazykom odpovedal. „Prvé dva roky Maxík na angličtinu takmer vôbec nereagoval. Neodpovedal po anglicky, čo bolo od začiatku veľmi demotivujúce. Do toho si z vás robí žarty rodina a zvláštne sa môžete cítiť aj na verejnosti,“ rozprávala ďalej.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarina Hoffmann Šlesarova (@katarinaslesar)

Náročnejšie to bolo aj pre reakcie ľudí v ich okolí. Rozprávanie po anglicky na verejnosti môže v niektorých situáciách vyvolávať dojem, že sa rodič snaží zaujať alebo predviesť. Pre samotného rodiča však ide najmä o každodennú dôslednosť. Ak chce, aby si dieťa jazyk prirodzene spojilo s konkrétnou osobou, musí ho používať doma aj mimo neho.

Angličtina na verejnosti pôsobila neprirodzene

Adela priblížila aj situácie, počas ktorých sa človek môže cítiť rozpačito. V kaviarni, na ihrisku či inom verejnom mieste totiž angličtina medzi slovenským rodičom a dieťaťom môže pútať pozornosť. „Sedíte napríklad v kaviarni a zrazu hovoríte: ‚Come here, baby boy. Have a sip of water.‘ (Poď sem, chlapček. Napi sa vody, pozn. red.)“ povedala.

Na verejnosti sa človek môže ľahko cítiť neisto a premýšľať nad tým, ako jeho správanie vnímajú ostatní. Viktor sa však nenechal odradiť poznámkami okolia ani tým, že výsledky neprišli hneď, a v angličtine pokračoval ďalej.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze)

„Navonok to môže pôsobiť, akoby ste sa chceli predvádzať alebo robiť frajerinu. Ľudia si môžu myslieť, že ste neprirodzení či čudní. Môj muž však od začiatku pri angličtine zostal a celé toto obdobie ustál,“ prezradila.

Vytrvalosť sa napokon ukázala ako dôležitá. Maxík síce dlho aktívne neodpovedal, angličtinu však počúval a postupne si ju spájal so svojím otcom. Obdobie bez viditeľnej reakcie teda neznamenalo, že jazyk nevníma alebo mu nerozumie.

Maxík napokon začal hovoriť po anglicky

Zlom prišiel vo chvíli, keď Maxík začal angličtinu sám používať. To, čo sa dovtedy mohlo javiť ako jednostranná komunikácia, sa postupne zmenilo na prirodzený rozhovor medzi otcom a synom. „Potom prišiel deň, keď s ním Maxík začal sám hovoriť po anglicky,“ vyjadrila sa Adela.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze)

Nejde však iba o samotný jazyk. Veľmi dôležitý je aj vzťah dieťaťa s rodičom, od ktorého sa ho učí. Maxík si angličtinu spojil s otcom, preto zohráva veľkú úlohu aj to, ako sa pri ňom cíti a aký vzťah si medzi sebou vybudovali.

„Samozrejme, veľmi to súvisí aj so vzťahom, aký medzi sebou majú. Keby bol jeho ‚daddy‘ veľmi prísny, nudný, tvrdý alebo by sa pri ňom necítil dobre, Maxík by pravdepodobne odmietal nielen komunikáciu s ním, ale aj samotnú angličtinu,“ prezradila.

Uložiť článok

Najnovšie články