Expertka na pracovné vzťahy radí, ako si pýtať vyšší plat. Navštívili sme najkrajšiu slovenskú dolinu

V rámci našej PREMIUM sekcie si každý týždeň môžete prečítať množstvo zaujímavých článkov, ktoré by nemali ujsť vašej pozornosti. Aj teraz určite stojí za zmienku napríklad rozhovor s Kristínou a Jurajom o lacnejšej dovolenke na Islande, reportáž zameraná na laserovú operáciu alebo článok o filme Zelená míľa.

Položil základy pre modernú medicínu, deťom však spôsobil utrpenie

Ambroise Paré bol oficiálnym chirurgom kráľa Henricha II., ale aj Karola VIII. Hovorí sa o ňom, že je otcom modernej chirurgie a forenznej patológie. Niektoré z jeho vynálezov však zapríčinili viac krvavého utrpenia ako úžitku.

Ambroise Paré začínal svoju kariéru v roku 1537 vo francúzskej armáde. Ako informuje web Scihi, v tom čase sa verilo, že strelné rany sú plné jedu, lekári ich preto „liečili“ vriacim olejom. Jedného dňa sa ale Parému minul olej, no vojaci so strelným poranením pribúdali, musel preto improvizovať. Na ranu použil starý rímsky recept – zmes ružového oleja, vaječných bielkov a terpentínu.

Obával sa, že vojak neprežije noc. Na jeho prekvapenie nielenže noc prežil, ale bol na tom lepšie ako vojaci, ktorých liečil vriacim olejom. Ich rany boli opuchnuté a muži sa zmietali v agónii. Navyše, Paré, podľa BBC odmietol na uzavretie rán po amputácii končatín použiť kauterizáciu (uzavretie rany žeravým kusom kovu), namiesto toho cievy podväzoval ligatúrou.

Aj keď to bola metóda, ktorá stále spôsobovala mnoho bolesti a nebola bez rizík, bola lepšia ako vriaci olej. Po kauterizácii zas pacient neraz zomieral v ukrutných bolestiach na následky šoku. Podľa webu The Vintage News Paré počas vojny amputoval množstvo končatín, ktoré už nebolo možné zachrániť. Začal sa preto zaujímať aj o výrobu protetických náhrad, ktoré by znetvoreným mužom uľahčili život. Vyrábal náčrty protéz, ktoré by dokázali imitovať pohyby skutočných svalov.

Viac si o ňom môžete prečítať v našom článku: Ambroise Paré položil základy pre modernú medicínu. Zmrzačil pritom nejedno dieťa, rezal im ďasná

Bola som na laserovej epilácii: Nahotu po chvíľke neriešite. Najviac ma prekvapila poloha, v akej som musela ležať

Chĺpky mi po dvoch týždňoch začali samy vypadávať.

Krása života ženy v 21. storočí spočíva aj v tom, že sa môžeme samy rozhodnúť, čo budeme nosiť, ako budeme vyzerať a aj to, akým spôsobom sa k tomu dopracujeme. Úplne chápem ženy, ktoré sa cítia dobre aj bez toho, aby sa holili. Je to každého osobná vec a nikto by nemal mať pocit, že musí pravidelne používať žiletku len preto, že to od neho očakáva okolie alebo spoločnosť.

Ja to však mám presne naopak. Keďže mám rada pokožku hladkú, holenie sa u mňa časom stalo takmer rutinou. Každé dva dni nebola sprcha len obyčajná sprcha, ale pomaly malý rituál. Peeling, pena na holenie, žiletka, telové mlieko po holení a potom celé odznova. A znovu. A znovu.

Po rokoch, a to na svete naozaj nie som až tak dlho, ma však začalo úprimne otravovať, koľko času tomu venujem, koľko peňazí nechávam za hlavice a príjemný pohľad nebol ani na nedoplatky za teplú vodu, ktorá musí počas tohto môjho celého rituálu tiecť. To, že moje nohy aj napriek tomu často vyzerali, akoby so mnou doma žili minimálne štyri mačky používajúce moje lýtka ako škrabadlo, bol už len ďalší dôvod, prečo som si jedného dňa povedala, že keď už existuje možnosť nemať žiletku permanentne v ruke, asi by bolo fajn ju aspoň vyskúšať.

A keďže laserová epilácia na mňa začala vyskakovať prakticky všade, od kamarátok cez influencerky až po letáčiky v schránke, začala som byť úprimne zvedavá, či je to naozaj taký zázrak, ako všetci tvrdia, alebo len veľmi drahá verzia obyčajného holenia. Rešerš na internete ma pritom pripravil na všetko možné. Od bolesti, cez pach spálených chĺpkov až po dramatické reakcie ľudí, ktorí pri každom záblesku laseru vyzerali, akoby absolvovali skúšku psychickej odolnosti. Realita však bola diametrálne odlišná.

Viac o mojom zážitku a aj o dlhotrvajúcich účinkoch si môžete prečítať tu: Bola som na laserovej epilácii: Nahotu po chvíľke neriešite. Najviac ma prekvapila poloha, v akej som musela ležať

Brutálne protesty, o ktorých sa doteraz nehovorí

V roku 1989 sa východnou Európou prehnala vlna zmien. Socialistický režim padol a štáty bývalého sovietskeho bloku po dlhých desaťročiach vítali demokraciu. Európa sa zmenila na nepoznanie. Túžba po slobode sa však rozšírila aj na ďaleký východ – do Číny. Masové protesty a manifestácie, ktorými ľudia žiadali demokratizáciu krajiny, však skončili masakrom, ktorý sa zapísal hlboko do dejín Číny i celého sveta. Pekinský masaker, známy aj ako incident na Námestí nebeského pokoja, sa odohral pred 37 rokmi – v noci z 3. na 4. júna 1989.

Ako informoval portál Guardian, volanie po demokratizácii Číny začalo v krajine už v apríli roku 1989. Pietna spomienka na bývalého generálneho tajomníka Čínskej komunistickej strany Chu Jao-panga, ktorý zomrel 15. apríla 1989 a zúčastnilo sa na nej viac ako 100-tisíc ľudí, zmenila pokojnú manifestáciu za demokraciu. Chu Jao-pang bol vysokopostavený politik, ktorý Čínu ekonomickými reformami pretvoril z chudobnej krajiny na jednu z ekonomicky najsilnejších krajín sveta.

Bol do istej miery otvorený aj politickej liberalizácii, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho pádu v roku 1987, píše CRF. Ekonomický rast, ktorý pomohol iniciovať, však ľuďom, najmä študentom, nestačil. Žiadali koniec korupcie, zmenu politického systému a demokratické princípy. Počas nasledujúcich týždňov sa protesty a túžba po slobode rozšírili z Pekingu do celej krajiny a zapojilo sa do nich státisíce ľudí. Čínska vláda musela konať a urobila tak skutočne ostro. V Pekingu bol vyhlásený výnimočný stav a do ulíc nasadených viac ako 200-tisíc vojakov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.

Viac o protestoch si môžete prečítať v článku: Vláda sa masaker stále snaží ututlať. Pokojná manifestácia sa v Číne zmenila na peklo, o ktorom sa nehovorí

Dôležité povinnosti študentov: Každý rok robia tú istú chybu, o jednej lehote mnohí nevedia

Školu ste dokončili, teraz prichádza čas na papierovačky.

Maturita je za vami, štátnice tiež, diplom pohodený v zásuvke a hlava konečne trochu voľnejšia. Lenže práve v tomto období prichádza moment, ktorý množstvo absolventov podcení. Koniec školy totiž neznamená len koniec skúšok, ale aj začiatok povinností voči štátu. A tie vedia človeka nepríjemne zaskočiť.

Najväčší chaos býva okolo zdravotného poistenia, Sociálnej poisťovne a úradu práce. Každá inštitúcia má vlastné pravidlá, lehoty aj výnimky a veľa mladých ľudí netuší, čo vlastne musia riešiť a čo nie.

Na povinnosti absolventov pravidelne upozorňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera aj Union zdravotná poisťovňa. Informácie o pravidlách po skončení školy zverejnili aj portály Podnikajte či Peniaze. Najdôležitejšie pritom je vedieť jednu vec: nie všetko za vás po škole automaticky vyrieši štát.

Celý článok so všetkými informáciami a povinnosťami si môžete prečítať tu: Dôležité povinnosti študentov: Každý rok robia tú istú chybu, o jednej lehote mnohí nevedia

Boxerská legenda zomrela pred desiatimi rokmi

Muhammad Ali si podmanil svet v boxerských rukaviciach, pričom jeho odkaz sa značne dotýkal aj športovej diplomacie a medzinárodných vzťahov. Famózna kariéra, zmena vlastného mena, boj za práva černochov či zákaz činnosti pre náboženský postoj, aj takýto bol život ikony, od ktorej úmrtia prešlo už 10 rokov.

The Greatest. Tak znela a navždy bude zniesť prezývka Muhammada Aliho, ktorý si v živote prešiel množstvom náročných momentov, no aj napriek tomu si vždy držal koncentráciu a išiel si za svojím cieľom. Už aj jeho pôvodné meno, Cassius Clay, nesie odkaz po farmárovi z 19. storočia, ktorý sa zaslúžil o oslobodenie otrokov a ktorý bojoval proti otrokárskej politike v Spojených štátoch, píše History.

Cassius sa narodil 17. januára 1942 v Kentucky, kde jeho otec pracoval ako maliar reklamných tabúľ a matka vykonávala pozíciu pomocnej ženy v domácnostiach.

U Cassiusa sa prejavovali známky dyslexie, čo mu spôsobovalo problémy pri čítaní aj písaní nielen v detstve, ale aj počas celého života. To však nebol ani zďaleka najväčší problém, s ktorým sa musel mladý Cassius Clay popasovať. Vyrastal totiž v dobe silnej rasovej segregácie a kvôli tmavej farbe pleti si už ako malý chlapec prešiel viacerými nepríjemnými skúsenosťami. Na jednu z nich spomínala aj jeho matka, ktorá opisovala rasistické správanie predavačov v obchode. Tí vraj nechceli mladíkovi dovoliť napiť sa z automatu na vodu, pretože ten mal byť určený len pre bielych.

Viac o jeho živote si môžete prečítať v našom článku: Konvertoval na islam, odmietol bojovať vo Vietname. Muhammad Ali je legendou v boxe aj dnes

Kristína a Juraj radia, ako na lacnejšiu dovolenku na Islande

Kristína a Juraj žijú na Islande už niekoľko rokov. Za ten čas si vyskúšali rôzne štýly cestovania, vďaka čomu presne vedia, kde sa oplatí šetriť a kde, naopak, nie. O tieto praktické tipy sa s nami podelili a zároveň nám prezradili, ako môžete ušetriť desiatky eur.

S mladým slovenským párom, Kristínou a Jurajom, známymi na sociálnych sieťach ako islandofili, sme sa nedávno rozprávali o ich živote na ostrove sopiek, vodopádov, nádhernej prírody a polárnej žiary. Porozprávali nám, ako vyzerá ich život na Islande, v čom sa líši od toho na Slovensku, ako miestni vnímajú cudzincov, aké netradičné zvyky Islanďania majú a ako tu funguje zdravotníctvo a sociálny systém. Zároveň nám prezradili svoje obľúbené miesta, ktoré sú pre turistov skrytými pokladmi.

Island je cestovateľským snom mnohých Slovákov, preto sme sa islandofilov tentoraz pýtali, ako na dovolenku na Islande. Odhalili nám, ktoré obdobia roka sú najideálnejšie na návštevu, na aké turistické pasce si dať pozor, ako ušetriť peniaze, ale aj koľko zaplatíte v reštauráciách a kaviarňach.

„Island patrí medzi krajiny, kde sa rozpočet vie veľmi rýchlo vyšplhať vyššie, než človek čaká. Dobrá správa je, že sa to dá uchopiť rozumne, bez toho, aby ste sa museli pripravovať o tie najkrajšie zážitky,“ uviedli v úvode rozhovoru Kristína a Juraj.

Kedy je najideálnejšie obdobie na návštevu Islandu z hľadiska cien? Existuje na Islande niečo ako sezóna, keď je tam najviac turistov, a teda aj ceny sú vyššie?

Hlavná sezóna, a teda aj najdrahšie obdobie na Islande, je približne od júna do septembra. Vtedy je tu najviac turistov a tiež najlepšie počasie, no tomu zodpovedajú aj ceny, najmä ubytovanie a prenájom áut sú výrazne drahšie.

Mimo tmavej a chladnej zimy je najvýhodnejšie obdobie (pomer ceny a kvality zážitku) tesne pred a po sezóne, konkrétne apríl, máj, koniec septembra a október. Ceny sú citeľne nižšie a zároveň je tu menej ľudí.

Treba však počítať s tým, že počasie je v týchto mesiacoch premenlivejšie a nie všetky služby fungujú naplno. Je to taký kompromis medzi cenou a komfortom, ale podľa nás dáva toto obdobie najväčší zmysel.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu: Kristína a Juraj radia, ako na lacnejšiu dovolenku na Islande: Na 7 dní si pripravte 1 500 až 2 000 €

Zelená míľa

Zelená míľa je jednoducho nezabudnuteľná. Sú filmy, ku ktorým sa človek vždy rád vráti, bez ohľadu na to, koľkokrát ich už predtým videl. Patrí medzi ne aj tento geniálny počin z roku 1999, natočený na základe rovnomennej knihy z pera ikonického spisovateľa Stephena Kinga.

Na ČSFD má hodnotenie 93 % a je to tretí najlepší film vôbec a na IMDb 8,6 hviezdičky z 10. Hlavných úloh sa zhostili Tom Hanks, David Morse či Bonnie Hunt.

Čo ste však o filme možno nevedeli? Prečítajte si náš článok tu: Zelená míľa je podľa Slovákov 3. najlepší film vôbec. Dosiahol tržby 286 miliónov, sú v ňom historické nepresnosti

Brand manažérka Birellu hovorí o pozadí značky

Zmena návykov, zdravý životný štýl či nové chuťové preferencie. Správanie spotrebiteľov v uplynulých rokoch prešlo akousi transformáciou aj v oblasti alkoholických nápojov, čo pre výrobcov predstavuje výzvu. Viac o tejto problematike nám v rozhovore povedala brand manažérka Birellu Zuzana Imrichová.

Ako zdôraznila, výrazným faktorom je v predaji nealkoholických pív a radlerov práve počasie. „Do sezóny sme ale opatrne optimistickí aj vďaka novinkám, ktoré prinášame,“ uviedla v rozhovore pre interez Imrichová. Okrem toho rozobrala najväčšie výzvy, ktorým ako značka v súčasnosti čelia a načrtla aj tému najpredávanejších nápojov. V nich dlhodobo kraľuje známa príchuť.

Viac sa dozviete v našom rozhovore: Brand manažérka Birellu: Príchuť pomelo-grep je fenomén, predaj nám výrazne ovplyvňuje počasie.

Duško Popov bol dvojitý agent, ktorý inšpiroval vznik Jamesa Bonda

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či legendárny agent 007 vznikol len vo fantázii jeho autora alebo bol inšpirovaný skutočným mužom z mäsa a kostí? Viete, ako by znela najslávnejšia filmová veta, keby v nej odznelo originálne meno dvojitého agenta?

Bol vzdelaný, šarmantný, pohyboval sa v spoločnosti nádherných žien, miloval hazard a počas druhej svetovej vojny sa mu podarilo oklamať nacistov. Srbský dvojitý agent Duško Popov bol pravdepodobne najúspešnejším britským špiónom všetkých čias. Podľa mnohých historikov bol dokonca hlavnou inšpiráciou pre vznik legendárneho Jamesa Bonda.

Dušan Popov, prezývaný Duško, bol spravodajský agent, právnik a podnikateľ, ktorý sa narodil v roku 1912 v Rakúsko-Uhorsku do bohatej srbskej rodiny, údajne išlo o najbohatšiu rodinu v oblasti, v ktorej žili. Zbohatli vďaka továrňam, baniam a maloobchodným podnikom, ktoré založil ešte jeho starý otec. Duškov starší brat Ivan bol tiež tajný agent s krycím menom „Dreadnought“. Spolu so svojou rodinou a dvoma bratmi žil počas leta v ich letnom sídle v chorvátskom Dubrovníku a počas zimných mesiacov v srbskom Belehrade.

Už od detstva sa teda pohyboval v prostredí bohatstva, medzinárodných kontaktov a vysokej spoločnosti, čo neskôr výrazne pomohlo jeho špionážnej kariére.

Viac sa dozviete tu: Duško Popov bol dvojitý agent, ktorý oklamal nacistov. Inšpiroval vznik Jamesa Bonda, pohŕdal ním

Demänovská dolina je najznámejšou a najnavštevovanejšou dolinou Nízkych Tatier. Nachádza sa medzi vrcholmi Ďumbier (2 043 m n. m.), Krúpova hoľa (1 927 m n. m.), Chopok (2 024 m n. m.), Dereše (2 003 m n. m.), Poľana (1 889 m n. m.). Má dĺžku 15 kilometrov a je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Jej najcennejšie časti sú Demänovský kras a už spomínané Vrbické pleso.

Dolina je medzi turistami veľmi obľúbená – v zime je hojne navštevovaná lyžiarmi a v lete zase milovníkmi turistiky a cyklistiky.

Celú reportáž si môžete prečítať tu: Navštívili sme najkrajšiu slovenskú dolinu, akú sme kedy videli. Čaká tu na vás priezračné pleso

Nové predajne rastú ako z vody

Slovenský maloobchod a predovšetkým segment potravinových reťazcov zažíva pomerne dynamické obdobie. V posledných rokoch sa okrem vstupu Biedronky na náš trh roztrhlo vrece s novými projektmi od najväčších mien ako Lidl, Kaufland, Billa či Tesco.

Zaujímavé je, že väčšina reťazcov upustila od zaužívaných expanzných modelov a začínajú vyhľadávať aj lokality, o ktorých by pred pár rokmi zrejme ani neuvažovali. My vám prinášame prehľad toho, čo spoločnosti na Slovensku chystajú v blízkej dobe.

Konkrétnejšie detaily nájdete v článku: Nové predajne rastú ako z vody. Lidla či Kauflandu sa dočkajú aj menšie mestá, nezaostáva ani Billa či Tesco.

Bežecký tréner Ďurica: Nebežec sa vie na 5 km preteky pripraviť za 3 mesiace

Beh sa medzi ľuďmi teší veľkej popularite. Po celom Slovensku nájdete bežecké kluby, môžete sa zúčastniť rôznych pretekov a na Strave sledovať výkony svojich kamarátov, ale aj profesionálnych športovcov. O tom, ako s behom začať, čo by ste si pri ňom mali ako hobby bežci sledovať, v čom tkvie tajomstvo elitných kenských bežcov alebo prečo je dôležité naučiť sa pracovať s negatívnymi myšlienkami, sme sa rozprávali s viacnásobným majstrom Slovenska a bežeckým trénerom Petrom Ďuricom.

„Keď vidím bežca v karbónových teniskách, ktorý beží polmaratón alebo maratón tempom 6:00 až 7:00 min/km, má padnutú klenbu, koleno mu padá dovnútra a každým krokom preťažuje celý pohybový vzorec, je mi ho úprimne ľúto. Nehovoriac o bežcoch, ktorí si pred behom dávajú lieky proti bolesti, len aby dokázali dobehnúť polmaratón alebo maratón a potom to prezentujú ako motiváciu pre mladú generáciu,“ priblížil nám.

„Každá dlhá vzdialenosť, či už polmaratón alebo maratón, má svoje tréningové zákonitosti. Treba ich rešpektovať a ideálne sa poradiť s niekým skúseným. Ani vodičský preukaz nedostaneme po jednej jazde autom,“ objasnil dôležitosť systematických tréningov.

Pre koho je dôležitý beh v zóne 2, prečo sa naozaj môže za bežca považovať aj niekto, kto beháva tempom 7+ min/km, alebo ako sa správne vyrovnať s pretekom, ktorý nevyšiel podľa našich predstáv, nám prezradil v rozhovore: Bežecký tréner Ďurica: Nebežec sa vie na 5 km preteky pripraviť za 3 mesiace. Polmaratón odporúčam až po viac ako pol roku

Miloš je umelecký kováč: Za celú zbroj zaplatíte aspoň 5 000 €, čakáte aj 5 rokov

„Dnes sa v kováčstve strašne ‘fušuje’. Stačí vedieť zvárať, nakúpiť si polotovary, pozvárať si bránu a povedať ‘toto je kovaná brána’.“

Podľa 41-ročného umeleckého kováča Miloša Kočtúcha dnes práve takto funguje veľká časť sveta umeleckého kováčstva. Preto sa rozhodol opustiť výrobu kovaných brán. Nechcel sa biť s firmami, ktoré sériovo zvárajú a cenovo ho vždy podbijú. Namiesto toho sa zameral na odvetvie, ktoré sa dnes už len tak nevidí.

Keď vstúpite do jeho dielne, máte pocit, akoby ste sa ocitli v inom svete. Nájdete ju stáť medzi vysokoškolskými internátmi, v pozadí hrá black metal, na stene visí obraz Vlada Napichovača… A uprostred priestoru kováč udiera kladivkom do stredovekej helmy.

Lenže nie ste v stredoveku – ste v dnešných Košiciach. A táto prilba nebude slúžiť statnému junákovi, ktorý ide položiť život za vlasť. Niektoré výrobky Miloša Kočtúcha končia v súkromných zbierkach, iné v múzeách. Značná časť putuje k nadšencom historického šermu, ktorí v jeho zbroji znovu oživujú historické bitky. Helmu, ktorá bola skvelým doplnkom v miestnosti počas rozhovoru, kováč vytvoril podľa iluminácie z Križiackej Biblie.

Miloš sa dnes skutočne venuje len zbroji a zbraniam. A zdá sa, že či už ide o dopyt, ceny alebo pocit naplnenia, rozhodne nemá dôvod prestať.

Viac sa dozviete v rozhovore: Miloš je umelecký kováč: Za celú zbroj zaplatíte aspoň 5 000 €, čakáte aj 5 rokov

Billu zasiahla transakčná daň aj krádeže. Za minulý rok je v strate takmer 8 miliónov eur

Slovenská pobočka obchodného reťazca Billa zaznamenala po dlhom období ziskového hospodárenia výrazný obrat. Hoci jej tržby vlani opäť rástli, výsledkom hospodárenia bola strata takmer 8 miliónov eur. Môže to ohroziť jej možnú expanziu.

O tom, čo stojí za stratou tohto reťazca, sa dozviete v našom článku: Billu zasiahla transakčná daň aj krádeže. Za minulý rok je v strate takmer 8 miliónov eur

V zamestnaní si musíme nastaviť hranice: Expertka na pracovné vzťahy radí, ako si pýtať vyšší plat

Toxické prostredie vás môže stáť zdravie. Ako spoznáte, že je čas odísť z práce?

Pracovné prostredie sa v posledných rokoch výrazne mení a spolu s ním aj očakávania zamestnancov aj zamestnávateľov. Mnohí ľudia dnes čelia rastúcemu tlaku na výkon, pribúdajúcim úlohám či nejasne nastaveným hraniciam medzi pracovným a súkromným životom.

Čoraz častejšie sa preto otvárajú témy ako vyhorenie, toxické pracovné vzťahy, neschopnosť povedať „nie“ alebo strach otvorene komunikovať so šéfom. Mnoho zamestnancov sa zároveň ocitá v situácii, keď síce cítia, že niečo nie je v poriadku, no nevedia presne pomenovať problém ani nájsť riešenie.

Práve preto je dôležité hovoriť o tom, ako má vyzerať zdravé pracovné prostredie, kde je hranica medzi bežnými požiadavkami a preťažením a ako sa postaviť k situáciám, ktoré už dlhodobo negatívne ovplyvňujú psychiku aj výkon. O týchto témach sme sa rozprávali s Annou Hudákovou, odborníčkou na firemnú kultúru, leadership a riadenie ľudí, ktorá má dlhoročné skúsenosti z medzinárodného HR prostredia.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu: V zamestnaní si musíme nastaviť hranice: Expertka na pracovné vzťahy radí, ako si pýtať vyšší plat

Navštívili sme najkrajšiu slovenskú dolinu, akú sme kedy videli

Demänovská dolina nás privítala majestátnymi štítmi, pokojnou atmosférou a scenériami, ktoré pripomínajú alpské strediská. Cieľom našej cesty bolo Vrbické pleso, ktoré je najväčším plesom v Nízkych Tatrách. Ukrýva sa v hustom lese a v tichu očarujúcej prírody. Čakal nás nenáročný výlet, no jedinečný zážitok, ktorý si určite ešte niekedy zopakujeme.

Slovensko má množstvo dolín. Desiatky z nich sa nám už podarilo navštíviť, ako napríklad Čutkovskú, Hrabovskú a Jánsku dolinu, ktoré nájdete na Liptove, či Valčiansku a Gaderskú dolinu, ktoré na vás čakajú v regióne Turiec. Tentoraz sme sa vybrali do údajne najznámejšej a podľa nás aj najkrajšej doliny, akú sme doposiaľ navštívili. Poďte s nami nakrátko do Demänovskej doliny.

Vrbické pleso sa nachádza v hornej západnej časti Demänovskej doliny na hornom Liptove, ktorá je od Liptovského Mikuláša vzdialená približne 15 kilometrov. Je to ľadovcové pleso a zároveň aj najväčšie pleso v Nízkych Tatrách. Leží vo výške 1 113 m n. m., zaberá plochu 0,69 ha, má maximálnu hĺbku 8 metrov, dĺžku 115 metrov a šírku 62 metrov. Od roku 1975 je prírodnou pamiatkou a platí preň najvyšší piaty stupeň ochrany.

Demänovská dolina je najznámejšou a najnavštevovanejšou dolinou Nízkych Tatier. Nachádza sa medzi vrcholmi Ďumbier (2 043 m n. m.), Krúpova hoľa (1 927 m n. m.), Chopok (2 024 m n. m.), Dereše (2 003 m n. m.), Poľana (1 889 m n. m.). Má dĺžku 15 kilometrov a je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Jej najcennejšie časti sú Demänovský kras a už spomínané Vrbické pleso. Dolina je medzi turistami veľmi obľúbená – v zime je hojne navštevovaná lyžiarmi a v lete zase milovníkmi turistiky a cyklistiky.

Celú reportáž si môžete prečítať tu: Navštívili sme najkrajšiu slovenskú dolinu, akú sme kedy videli. Čaká tu na vás priezračné pleso

Pozri aj:

Michal a Sofia kráčali 215 dní v Himalájach. Navštívili sme „slovenský Mars“ a ochutnali minerálku…