Foto: Profimedia

„Zažil som mnohé vlády. Všetky nasľubujú, ale žiadna nič nevyrieši."

V mnohých veľkomestách sa odpad stal neviditeľnou súčasťou života. Lenže v indických mestách vzrástol do výšok, ktoré pripomínajú skôr prírodné pohoria než ľudské skládky. V Indii sa takýmto horám už nehovorí inak ako tzv. garbage mountains, hory odpadu, ktoré sa vymkli spod kontroly a dnes určujú zdravotnú aj ekologickú realitu okolitých komunít.

Medzi najznámejšie takéto „pohoria“ patrí skládka Ghazipur v Dillí. A práve toto smetisko si v posledných týždňoch vyslúžilo mimoriadnu pozornosť, pre reportáž z lokality, ktorú priniesol denník The Guardian.

Vysoká ako hotel Kyjev

Objem skládky sa zo dňa na deň mení, Ghazipur mal však v roku 2018 dosahovať výšku 65 metrov – bol len o osem metrov nižší než Kutub mínár – najvyšší minaret (veža islamskej mešity) v Indii. Pre porovnanie so Slovenskom: najvyššia veža Dómu svätej Alžbety v Košiciach má 59 metrov, žilinský Europalace 72 metrov a bratislavský niekdajší hotel Kyjev má presne 65 metrov.

Inými slovami, výška skládky sa vyrovnala výške povojnovej dominanty bratislavského centra.

Skládka sa nachádza vo štvrti Balswa v severnom Dillí, ktorá je domovom viac než 250-tisíc obyvateľov a jednej z najväčších skládok odpadu na svete. Každý deň sem majú z mesta prúdiť stovky ton odpadu. Korešpondentka v dokumentárnej reportáži tvrdí, že ide o ukážkový príklad zlyhaného odpadového manažmentu.

Jej skutočný rozsah si človek uvedomí, až keď sa k nej priblíži – a práve v tejto blízkosti žijú ľudia, ktorí znášajú jej následky na vlastnom tele.

Pneumónia, tuberkulóza, anémia a smrť

Foto: Profimedia

„Ľudia tu nevedia dýchať, pália ich oči,“ opisuje život vedľa skládky v Dillí miestna obyvateľka. „Voda, ktorá prichádza, je červenohnedá. Skládka je dôvod, prečo je tu toľko problémov,“ dodáva ďalšia žena.

Obyvatelia tejto lokality pochádzajú z extrémnej chudoby. Mnohí nevedia čítať ani písať a už ako trojročné deti začínajú pracovať na skládke. Trávia tu celé dni, kráčajú naboso po odpade a hľadajú sklo, kov či plast, ktoré by mohli speňažiť. Na reportážnych záberoch sú vidieť deti, ktoré tavia drôty. „Takéto ohniská sú mimoriadne toxické,“ upozorňuje korešpondentka.

Foto: Profimedia

„Chemikálie a miera znečistenia majú na deti extrémne negatívny vplyv,“ opisuje lekár, ktorý mesačne ošetruje stovky pacientov zo skládky.

„Pneumónia, kašeľ, anémia, chronické ochorenia… Ak dieťa ochorie desaťkrát do mesiaca, aká ho čaká budúcnosť? Ak berú lieky pravidelne, vzniká trvalý anemický stav. Mnohé deti nakoniec zomrú. Takéto scenáre sú tu každodennou realitou.“

Lekár, ktorý v Dillí pôsobí už 30 rokov, dodáva: „Zažil som mnohé vlády. Všetky nasľubujú, ale žiadna nič nevyrieši. Mám pacientov, ktorí mali tuberkulózu trikrát po sebe a vláda nič nerobí…“

Keby sa naozaj starali, ľudia by takto netrpeli.

Katastrofický rozsah indického nakladania s odpadom

Nejde o jedinú „horu odpadkov“ v indických mestách. V skutočnosti sú takéto lokality roztrúsené po celej krajine. Ako píše BBC, najstaršia z nich sa nachádzala v západoindickom Bombaji. V tesnej blízkosti sa nachádza more, na pevnejších okrajoch slumy a do okolia sa uvoľňujú škodliviny vrátane metánu, sírovodíka či oxidu uhoľnatého.

Anant Bhan, výskumný pracovník v oblasti verejného zdravia, opisuje, že indické skládky sú „ako plynové komory“.

Foto: Profimedia

Štúdia z roku 2020 zistila, že v Indii sa nachádza až 3 159 takýchto odpadových hôr s celkovým objemom približne 800 miliónov ton odpadu.

Okrem zdravotných rizík predstavujú aj bezpečnostnú hrozbu: odpad sa často samovznieti, v lete bývajú vyvolané požiare, alebo môže niekto požiar založiť úmyselne. Uvoľňovanie toxických splodín vrátane metánu predstavuje ekologickú katastrofu nielen regionálneho, ale v mnohom aj svetového kalibra.

„Napriek sľubom vlády, že problém vyrieši do roku 2024, hora tu stále stojí – a len rastie,“ uzatvára korešpondentka.

Uložiť článok

Najnovšie články