Chronické meškanie nie je vždy len o zlom plánovaní. Odborníci upozorňujú, že za tým, že niekto stále nestíha načas, sa často skrývajú hlbšie psychologické aj neurobiologické príčiny.
Mnohí ľudia si neuvedomujú, že ich vzťah k času môže výrazne ovplyvňovať nielen pracovný výkon, ale aj kvalitu osobných vzťahov. Práve preto sa chronické meškanie čoraz častejšie stáva témou odborných diskusií. Podľa magazínu The New York Post psychoterapeut a autor Jonathan Alpert upozorňuje, že chronické meškanie býva výsledkom kombinácie osobnostných nastavení a fungovania mozgu, ktoré si ľudia často neuvedomujú.
Keď za meškaním stojí osobnosť aj mozog
Podľa odborníka môže byť u niektorých ľudí meškanie priamo späté s ich povahou. „U niektorých ľudí je to dané osobnosťou. Sú ľahko rozptýliteľní, príliš optimistickí v odhadoch trvania úloh alebo jednoducho nevnímajú dopad na ostatných,“ povedal Jonathan Alpert.
V praxi to znamená, že takíto ľudia často podceňujú časovú náročnosť úloh alebo sa nechajú ľahko vyrušiť, čo vedie k postupnému naberaniu sklzu, ktorý si nemusia ani uvedomovať. U iných jednotlivcov však podľa Alperta zohrávajú väčšiu úlohu neurobiologické faktory.
Tie ovplyvňujú schopnosť mozgu pracovať s časom, najmä odhadovať trvanie úloh a plynulo prechádzať medzi aktivitami. Tieto ťažkosti sú obzvlášť časté u ľudí s ADHD, ktorí môžu zažívať fenomén známy ako časová slepota. Ide o stav, keď človek nedokáže presne vnímať plynutie minút ani reálnu dĺžku činností.
ADHD je pritom úzko spojené s oslabením exekutívnych funkcií, teda schopností potrebných na plánovanie, organizáciu a udržiavanie pozornosti. Keď tieto mechanizmy nefungujú optimálne, dodržiavanie času sa môže stať oveľa náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Nahlásiť chybu v článku