400-ročná mapa má prázdne miesto, vedcov po preskúmaní šokovala: Možno rozlúskli jednu z najstarších nevyriešených záhad

Príbeh stratenej kolónie Roanoke kradne historikom spánok už celé storočia. Avšak možno prvýkrát v histórii môžeme aspoň skromne naznačiť, že záhada má hmotné riešenie, ktoré sa ukrýva v 400-ročnej mape.

Kolónia Roanoke, prvý pokus o trvalé anglické osídlenie v Severnej Amerike, vznikla na ostrove Roanoke v roku 1585, na území dnešnej Severnej Karolíny, následne však v roku 1587 bola opustená, píše World History. Jej súčasťou bolo pri druhom pokuse viac než sto ľudí, vrátane žien a detí.

Ako píše Daily Mail, zásoby sa však míňali a usadlosť čakal krízový stav. Aj z toho dôvodu guvernér John White, jeden z kolonistov, vyrazil naspäť do Anglicka. Opustil zároveň aj svoju tehotnú dcéru Eleanor, aby doplnil zásoby, získal posily a priniesol ľuďom z Roanoke všetko, čo im urgentne chýbalo.

Avšak jeho plán na rýchly návrat skrížila vojna Anglicka a Španielska. John White sa nakoniec vrátil až v roku 1590, o celé tri roky neskôr. Ako však zistil, usadlosť z Roanoke nevysvetliteľne zmizla. John White vtedy objavil na mieste stratenej kolónie záhadné rytiny „Croatoan“, stopu, ktorá prezrádzala, čo sa stalo s jeho rodinou a inými usadlíkmi.

Riešenie záhady možno ukrýva 400-ročná mapa

Stratená kolónia Roanoke dodnes patrí k najstarším nevyriešeným záhadám Ameriky. Riešenie záhady, o ktorom sa odborníci hádajú celé storočia, však možno nájdeme vpísané do 400 rokov starej mapy.

Mapa nesie názov La Virginea Pars a údajne pochádza od samotného Whitea. Pri pohľade na mapu si vedci všimli jednu nejasnosť. Podrobná kontrola odhalila, že popri detailnom vyobrazení pobrežia Severnej Karolíny, komunity Currituck a stredu pobrežia, existuje na nej prázdne, nevyplnené miesto.

Niekto zrejme, ako vedci uvažujú, malú časť mapy zakryl. Ide o úsek v blízkosti súčasného okresu Bertie, menej ako 100 míľ od miesta, kde anglickí svedkovia naposledy videli kolonistov z Roanoke. Zároveň toto miesto spájame so známou lokalitou 31BR246, kde iný archeológ v roku 2007 objavil kúsky keramických artefaktov niekdajších kolonistov.

Vedci preto navrhli, že prázdne miesto môže reprezentovať bod, v ktorom sa usadili bývalí osadníci z Roanoke. Navyše, keď vedci položili mapu pod svetlo, odhalili, že pod ukrytým bodom leží znak, o ktorom sú presvedčení, že reprezentuje nakreslený symbol pevnosti.

Odborníkov to presvedčilo o tom, že osadníci z Roanoke opustili ostrov – prešli asi 100 míľ, aby sa následne usadili v lokalite 31BR246, dnes známej aj pod názvom Miesto X.

Otvoriť galériu (8)

Ich dohady následne preskúmala Nadácia pre prvú kolóniu v Severnej Karolíne. Výskumníci však nenašli „žiadne topografické prvky pripomínajúce osadu“. Hoci vykopávky neodhalili stopy pevnosti, objavili viac artefaktov patriacich osadníkom, akými bol hák či raný typ kovového hrotu šnúrky do topánok.

A teda usúdili, že hoci celá kolónia Roanoke na tomto mieste pravdepodobne nesídlila, z lokality sa minimálne mohlo stať útočisko pre niekoľko z nich. Podľa ich záverov, nálezy na Mieste X „nemohli pochádzať od nikoho iného, ako od osadníkov z Roanoke“.

Teória o integrovaní do kmeňa Croatoan

Medzi expertov s najväčším zápalom pre výskum kolónií z tohto obdobia bezpochyby patrí Scott Dawson. Výskumník, autor a zakladateľ Croatoanskej archeologickej spoločnosti strávil posledné desaťročia zastrešovaním archeologických vykopávok. Spoločne s tímom ďalších odborných nadšencov dokázal získať desiatky tisíc artefaktov od anglických osadníkov a domorodých Američanov.

Ako informuje Daily Mail, vo svojej publikácii Stratená kolónia a ostrov Hatteras z roku 2020 Dawson opísal, že kolónia Roanoke sa podľa neho v jednom bode integrovala s Croatoanským kmeňom na ostrove Hatteras. To by vysvetlilo aj záhadný nápis „Croatoan“, ktorý objavil White na mieste stratenej kolónie.

Napriek týmto zisteniam neexistuje jednoznačný konsenzus o osude stratenej kolónie. Okrem vyššie spomenutých teórií, niektorí odborníci hádajú, že kolónia sa mohla rozdeliť do viacerých skupín, a výskum pokračuje s cieľom objasniť historickú záhadu úplne.

Pozri aj:

Muž spustil kameru do „najnebezpečnejších hlbín na svete“. Záznam z hĺbky 25 metrov vydesil aj…