Slovo supernova počul asi každý, no nie každému je zrejmé, o čo ide. Zjednodušene platí, že keď je hviezda na konci svojej životnosti, tak nastane veľká explózia, čím vznikne veľmi jasný objekt, ktorý je dobre pozorovateľný. Táto jasnosť ale časom klesá.
Výbuch na začiatku 17. storočia
V roku 1604 vtedy 34-ročný Johannes Kepler v Prahe pozoroval hviezdnu oblohu. Zameral sa na súhvezdie Hadonos a spozoroval tak niečo, čo nikdy nevidel. Hviezda tam žiarila tak jasne, že ju bolo vidieť aj počas dňa, a to sa dialo viac ako tri týždne. Dodnes táto supernova nesie meno podľa tohto slávneho astronóma.
Mimochodom, súhvezdie Hadonos je zaujímavé aj tým, že bolo „vyhodené“ z astrológie (nie astronómie!), pričom by malo patriť medzi znamenia zverokruhu. Viac o tejto zvláštnosti sa dozviete v našom článku.
Kepler síce ako prvý v histórii nepozoroval supernovu ako takú, ale toto pozorovanie malo veľký význam pre astronómiu, približuje portál IFL Science.
A aj keď potom existencia tejto supernovy išla do úzadia, v roku 1941 boli pozorované jej zvyšky a odvtedy už pre nás známa SN 1604, alebo tiež Keplerova supernova, je často predmetom výskumu viacerých observatórií.
25 rokov v 40 sekundách
NASA pred pár dňami zverejnila nové video pozorovania tejto supernovy. Využila na to údaje z observatória Chandra, ktoré zachytávalo zvyšky supernovy v priebehu 25 rokov. V čase výbuchu to bol biely trpaslík a tento typ supernovy je známy ako typ Ia a vedci ho používajú na meranie rozpínania vesmíru.
Zvyšky supernov sú vlastne poľami trosiek, ktoré zostanú po explózii a sú charakteristické silným röntgenovým žiarením, keďže materiál sa zahrial pri výbuchu na milióny stupňov Celzia, ako píše NASA v tlačovej správe.
Nové video je tak zložené zo zachyteného röntgenového žiarenia z rokov 2000, 2004, 2006, 2014 a 2025. Vo videu môžete vidieť, že najrýchlejšie trosky sa pohybujú rýchlosťou 22,3 milióna kilometrov za hodinu (2 % rýchlosti svetla), pričom najpomalšie idú rýchlosťou približne 6,6 milióna kilometrov za hodinu (0,5 % rýchlosti svetla). Tento rozdiel je spôsobený hustotou plynu, v ktorom supernova explodovala.
Nahlásiť chybu v článku