Mesto Prešov vyhlási v piatok (27. 2.) v súvislosti s poddolovaným územím v dobývacom priestore Prešov I – Solivary mimoriadnu situáciu. Dôvodom je pokles územia spôsobený historickou ťažbou soli. Tento krok má umožniť vstup odborníkom na súkromné pozemky za účelom vypracovania štúdie. Vo štvrtok sa na Mestskom úrade v Prešove uskutočnilo koordinačné stretnutie i za účasti zástupcov rezortu hospodárstva či životného prostredia.
„Dôležitá vec pre občanov je, že nič sa v území nestalo dramatické, čiže nedošlo k žiadnemu zrýchlenému prepadu, žiadne zemetrasenie, ale je to krok, ktorý súvisí s tým, čo všetci vnímame, že to územie poklesáva,“ uviedol primátor František Oľha.
Vyhlásenie mimoriadnej situácie je podľa neho nevyhnutné, keďže ide o územie so zhruba 400 vlastníkmi pozemkov. „Jedine mimoriadna situácia nám umožní zákonný spôsob, ako na tieto cudzie pozemky vstupovať bez obmedzenia. Opáskovanie, označenie tabličkami, zabezpečenie informovanosti obyvateľstva a hlavne prístup vedcov z univerzít, meracích zariadení a technikov, ktorí budú opravovať hlavy vrtov je cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie,“ doplnil Oľha.
Pokles o 5 centimetrov ročne
Podľa šéfa Hlavného banského úradu Ericha Veselényiho v minulosti bolo v území navŕtaných zhruba 160 vrtov, cez ktoré sa vyťahovala soľanka, ktorá sa potom spracovávala v závode. V podzemí vznikli tzv. soľné kaverny naplnené soľankou, ktoré sa postupne zväčšujú. „Keď dochádza k výtoku soľanky, tak dochádza k poklesu územia, zhruba nejakých päť centimetrov ročne v tej najinkriminovanejšej oblasti,“ vysvetlil Veselényi.
Do roku 2029 by mali byť podľa Oľhu uzavreté vrty, zmeraná únosnosť podložia a vypracovaná kompletná štúdia sanácie. „Mali by sme mať v podstate projekt a odštartovať sanáciu, ktorá bude jasne kontinuálne sanovať, zasypávať a spevňovať to územie tak, aby v priebehu ďalších piatich až desiatich rokov bolo celé územie sanované,“ skonštatoval Oľha.
Mesto Prešov má podľa primátora zdroje na prvé úkony. Následne v rámci mimoriadnej situácie požiada o refundáciu nákladov Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo hospodárstva SR.
Ložisko kamennej soli Prešov – Soľná Baňa bolo známe už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v deviatom a desiatom storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu. Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I – Solivary nevykonáva žiadna banská činnosť. Napriek zabezpečeniu hlavných banských diel – vrtov však dochádza v súčasnosti k výtokom soľanky z jednotlivých vrtov na povrch.
Nahlásiť chybu v článku