Drvivá väčšina ľudí sa neriadi radou svojich rodičov, ktorí nám prízvukovali, že zelenina je zdravá a jesť ju treba. Na našom stole sa objaví možno polievka, kyslé uhorky či hrášok v rizote. No myslieť na to, že by sme si mali dať k raňajkovému chlebu pár paprík a paradajok, k obedu misku šalátu a na večeru fazuľky, väčšine z nás uniká. V rovnakom čase sledujeme klesajúcu rozmanitosť druhov zeleniny, ktoré sa pestujú, čím sa náš jedálniček stáva ešte chudobnejším.
správy od nás budete mať ako prví.
Aspoň to tvrdí správa medzinárodného tímu expertov z oblasti výživového poradenstva, poľnohospodárstva a botaniky, ktorá bola 24. júla publikovaná v časopise PNAS. Okrem údajov, ktoré by podľa autorov mali slúžiť ako varovanie, prinášajú aj riešenie. Podľa ScienceAlert naznačili, že väčšie využívanie biodiverzity zeleniny by mohlo byť kľúčom k zlepšeniu nášho zdravia aj zdravia planéty.
Existuje 4 000 druhov odrôd zemiakov, v USA sa však pestuje len 5 až 8 odrôd
Ľudia dnes podľa vedcov konzumujú približne o 40 percent menej zeleniny, ako sa odporúča. Často ide o prvú skupinu potravín, ktorá mizne z nákupného košíka, keď sa zníži rodinný rozpočet. Nízka konzumácia zeleniny sa zároveň ocitla medzi piatimi najdôležitejšími rizikovými faktormi v našej strave, ktoré prispievajú ku globálnej záťaži chorobami.
Keďže sa okrem toho zelenina rýchlo kazí, poľnohospodári môžu jej pestovanie vnímať za ekonomicky rizikovejšie oproti niektorým iným plodinám. Štúdia zároveň naznačila, že prehliadame množstvo druhov zeleniny bohatých na minerály a vitamíny, ktoré by v závislosti od miesta, kde žijeme, mohli byť vhodnejšie pre miestne pestovateľské podmienky.
Dnešné poľnohospodárstvo totiž prešlo industrializáciou, zavádzaním monokultúr, masovou produkciou a genetickou modifikáciou.
Výsledkom je, že rozmanitosť rastlín, ktoré sa dostávajú na naše stoly, postupne klesá. Pre lepšiu predstavu stačí uviesť, že existuje viac než 4 000 rôznych odrôd zemiakov. V Spojených štátoch sa napriek tomu bežne pestuje iba približne päť až osem odrôd.
Na Slovensku potrebujeme jednoznačne diverzifikovať poľnohospodársku výrobu. Komodity špeciálnej rastlinnej výroby majú nízky podiel na celkovej produkcii a pokles podielu špeciálnej rastlinnej výroby má negatívny vplyv na zamestnanosť na vidieku. No diverzifikácia existujúcich pestovateľov a zapojenie nových, či už mladých alebo malých stojí a padá na ich ochote niesť riziko a nemalé náklady spojené s pestovaním zeleniny a zemiakov.
Riešením je pestovať viac druhov zeleniny
Podľa odhadov Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo je dnes preto 24 percent divých príbuzných zeleniny hodnotených na úrovni druhov ohrozených vyhynutím. Keďže strácame genetickú rozmanitosť, prichádzame aj o jej živiny a schopnosť prispôsobovať naše plodiny meniacim sa klimatickým podmienkam.
„Riešením nie je len pestovať viac zeleniny – je ním aj pestovať viac druhov zeleniny,“ hovorí odborník Marteen van Zonneveld, ktorý štúdiu viedol. „Veľká časť biodiverzity zeleniny, ktorú potrebujeme, je stále dostupná – v tradičných odrodách a ich divých príbuzných. Naliehavo je potrebné ju správne zachovať, aby sme ju mohli rozumne využívať na diverzifikáciu stravy uprostred klimatických zmien,“ dodal.
„Niekoľko druhov, ako napríklad šalát, cibuľa a paradajky, sa stalo globálnymi plodinami a sú súčasťou stravy na celom svete,“ píše tím pod vedením van Zonnevelda. Zároveň však existujú mnohé druhy, ktoré sú často bohatšie na mikroživiny a lepšie prispôsobené náročným environmentálnym podmienkam s obmedzenými zdrojmi. Napriek tomu sú dostupné iba regionálne a podľa vedcov bývajú v potravinových politikách a stratégiách často zanedbávané.
Stačí ich začať pestovať a konzumovať, kým nezmiznú
Príkladom je tmavozelená listová zelenina, ktorá pochádza z Afriky a obsahuje množstvo esenciálnych živín. „V súčasnosti je v génových bankách konzervovaných len niekoľko miestnych odrôd, pričom v zbierkach existuje veľa medzier, čo obmedzuje šľachtenie a vývoj vylepšených odrôd na pestovanie vo väčšom meradle,“ poznamenal tím.
Iným príkladom je „šmykľavá kapusta“, jedna z najobľúbenejších listových zelenín v Tichomorí. Podľa odborníkov by vedela obohatiť najmä stravu žien a detí. Spomínajú aj horkú tekvicu, klimaticky odolnú zeleninu obľúbenú v Ázii a Karibiku. Má množstvo divých príbuzných, ktorí by podľa výskumníkov mohli pomôcť zvýšiť úrodu v tropických oblastiach.
A posledným príkladom je tekvica, ktorá je bohatá na betakarotén a známa svojou schopnosťou tolerovať sucho a vysoké teploty. Výskumníci pritom tvrdia, že napriek jej komerčnému významu sú jej genetické zdroje „nedostatočne využívané a slabo konzervované“.
„Prebiehajúca strata biodiverzity týchto a ďalších viac než 1 480 druhov zeleniny nastáva v čase, keď globálne potravinové systémy naliehavo potrebujú diverzifikáciu,“ dodáva tím. „Zosúladenie úsilia v rámci globálnej iniciatívy by zabezpečilo, že miestne a regionálne aktivity sa premietnu do zlepšenia stravy na lokálnej aj globálnej úrovni.“
Podľa výskumníkov by tieto štyri druhy zeleniny mohli slúžiť ako skvelý východiskový bod. Existuje však aj množstvo ďalších druhov. Stačí ich začať pestovať a konzumovať, kým nezmiznú.
Nahlásiť chybu v článku