Pôda je kontaminovaná večnými chemikáliami: Nadšení vedci však tvrdia, že prišli na riešenie

Ide o hmotu bohatú na živiny, ktorá zostáva ako produkt pri čistení komunálnych odpadových vôd, a ktorú je možné využiť vo forme registrovaného hnojiva. O tomto procese sa často hovorí ako o príklade úspešnej recyklácie, no má to aj svoju tienistú stránku. A tou je podľa vedcov pôda kontaminovaná tzv. večnými chemikáliami (PFAS). Našťastie sa týmto problémom už zaoberajú.

Environmentálny vedec Jake Thompson z Yaleovej univerzity upozorňuje, že problém najviac zasahuje menších a ekologických farmárov: „Kontaminácia poľnohospodárskej pôdy PFAS neúmerne poškodzuje malých a ekologických poľnohospodárov, ktorí používali hnojivá obsahujúce PFAS ešte predtým, než bol známy skutočný rozsah problému,“ vysvetľuje.

Spolu s kolegami však nedávno predstavili novú metódu sanácie kontaminovanej pôdy. Podľa nich by mohla výrazne znížiť množstvo PFAS za zlomok nákladov v porovnaní so súčasnými postupmi. Svoje zistenia publikovali v PNAS, informuje ScienceAlert.

Ako zvrátiť hromadenie PFAS v pôde, v ktorej pestujeme potraviny?

Opakovaná aplikácia hnojív obsahujúcich PFAS vedie podľa tímu k ich postupnému hromadeniu v pôde. Odtiaľ môžu prenikať do okolitých vodných tokov alebo ich vstrebávajú rastliny, čím vkĺznu do potravinového reťazca.

Podľa vedcov by nás takéto zistenia mali znepokojovať najmä preto, že pribúda dôkazov o tom, že vystavenie sa PFAS môže mať škodlivé účinky na živé organizmy. Vedci už predtým naznačili možný vplyv PFAS na vznik rakoviny a problémy s reprodukciou. Iné štúdie zase odhalili súvislosti medzi PFAS a výskytom kardiovaskulárnych rizík či sklerózy multiplex. Vedci napriek tomu upozorňujú, že mnohé z týchto zistení sú zatiaľ predbežné a ich potvrdenie si vyžaduje ďalší výskum.

Napriek tomu podľa autorov štúdie nie je dôvod považovať hromadenie PFAS v pôde, na ktorej pestujeme potraviny, za čokoľvek žiaduce. Thompson v tejto súvislosti uvádza: „Hoci je táto štúdia zameraná na USA, dostupné údaje naznačujú, že PFAS predstavujú celosvetovú výzvu.“

Odstránenie PFAS z pôdy však nie je ani jednoduché, ani lacné. Vedci tvrdia, že náklady pre súčasné metódy sú 800-tisíc až 1,6 milióna dolárov (703-tisíc až 1,4 milióna eur) na hektár (10 000 m²). Ich navrhovaný postup by však mohol náklady znížiť na približne 29-tisíc dolárov za hektár (25 484 € / 10 000 m²). Okrem finančnej úspory by mohol byť šetrnejší aj k samotnej pôde, čím sa líši od niektorých existujúcich postupov, ktoré zahŕňajú odstraňovanie či spaľovanie úrodnej zeminy.

Nová metóda má niekoľko krokov

Prvým krokom novej metódy sanácie je podľa vedcov rozptýlenie drvenej alkalickej horniny na kontaminovanom poli. Vedci hovoria o čadiči, použiť by sa podľa nich mohol aj vápenec. Cieľom tohto zrýchleného zvetrávania je zvýšiť pH pôdy na hodnotu 7, čím by sa zvýšila mobilita a dostupnosť vybraných látok PFAS.

Na kontaminovanej pôde by sa potom mohli pestovať rastliny, ktoré sú známe svojou schopnosťou tieto vybrané PFAS akumulovať. Po zbere by prešli pyrolýzou – tepelným spracovaním bez prístupu kyslíka – pri ktorej vzniká tzv. biouhlie (biochar). To by sa podľa vedcov mohlo opätovne aplikovať na polia, kde by pomáhalo pri znehybňovaní zvyškových PFAS a znižovalo by aj ich prenos do krmovín.

Jedným z najdôležitejších ekonomických faktorov zostáva uhlíková bilancia celého procesu. Osud látok PFAS a ich likvidácia formou pyrolýzy sú stále predmetom výskumu – nedávna štúdia naznačila, že na účinné zníženie koncentrácie týchto látok môže byť potrebná teplota najmenej 800 °C. Vysoké teploty potrebné na pyrolýzu aj preprava biouhlia na ďalšie miesta však zvyšujú emisie skleníkových plynov.

Na druhej strane, zrýchlené zvetrávanie časť emisií kompenzuje. Thompson a jeho tím vo svojich výpočtoch stavajú tieto dve zložky proti sebe a tvrdia, že celková bilancia by bola vyrovnaná. Na záver uvádzajú, že ak by sa ich odporúčania dôsledne zaviedli na celoštátnej úrovni v USA, mohlo by to každoročne množstvo oxidu uhličitého v atmosfére dokonca znížiť, a to až o 10,5 milióna ton.

Thompson tému uzatvára slovami: „Toto je reálny spôsob, ako dať farmárom v tejto situácii určitú kontrolu nad ich pôdou a zanechať ju v lepšom stave ako predtým.“

Pozri aj:

Gigantický systém prúdov v oceáne je na pokraji kolapsu: Čo by mohlo nastať potom?