Žena sa trápila viac ako desať rokov. Trpela tromi závažnými autoimunitnými ochoreniami a podstúpila deväť rôznych typov liečby. Ani jeden z nich jej však nepriniesol výraznú úľavu ani nezlepšil kvalitu jej života. Neskôr musela podstupovať každodenné krvné transfúzie a dlhodobo užívala lieky na riedenie krvi.
Všetky diagnózy 47-ročnej pacientky súviseli s poruchou B-lymfocytov, teda buniek zodpovedných za tvorbu protilátok bojujúcich proti infekciám. Na prípad upozornil portál The Guardian, odkazuje TN Nova.
Zlom nastal minulý rok, keď sa pacientka dostala do starostlivosti lekárov v univerzitnej nemocnici v nemeckom Erlangene.
Lekárom došli možnosti, rozhodli sa vyskúšať nový prístup
Jednou z diagnóz pacientky bola autoimunitná hemolytická anémia (AIHA).
„Pacientke došli všetky možnosti liečby a nemohla opustiť oddelenie,“ uviedol profesor Fabian Müller, vedúci tímu lekárov, ktorí sa o chorú starali.
Lekári po neúspechoch pacientke ponúkli liečbu známu ako CAR-T bunková terapia (Chimeric Antigen Receptor T-cell). Inovatívny prístup funguje na princípe geneticky modifikovaných bielych krviniek. Stihol sa osvedčiť pri chorobách, akými je lymfóm či leukémia. Liečbu podstúpili už aj pacienti na Slovensku.
Bunková terapia však zabrala aj v tomto prípade. Imunitný systém pacientky prestal napádať červené krvinky a aj ďalšie autoimunitné ochorenia sa výrazne zmiernili.
Müller opísal reakciu organizmu ako „výnimočnú“ a zdôraznil, že liečba „výrazne zvýšila kvalitu jej života“.
Prvý prípad tohto druhu na svete
Pacientka sa vďaka úspešnej liečbe mohla vrátiť k bežnému fungovaniu s obnovenou imunitou. Remisia u nej trvá už 14 mesiacov a podľa lekárov ide o prvý zdokumentovaný prípad tohto druhu na svete. Najväčším prekvapením je, ako rýchlo sa účinok dostavil.
Profesor Ben Parker, konzultant a reumatológ z Kellgrenovho centra pre reumatológiu, označil obnovu imunity za veľmi povzbudivú. Zároveň však upozornil, že zatiaľ nie je jasné, či pacientka ostane v remisii aj z dlhodobého hľadiska.
Profesor, ktorý sa aktuálne venuje výskumu a štúdiám zameraným na CAR-T bunkovú terapiu pri lupuse a príbuzných autoimunitných ochoreniach, uviedol: „V súčasnosti prebieha množstvo aktívnych štúdií zameraných na autoimunitné ochorenia vrátane lupusu, myozitídy, sklerózy multiplex, systémovej sklerózy či vaskulitídy, a niektoré už priniesli prvé výsledky. Kazuistiky však nedokazujú, že liečba funguje pri širšom použití, čo znamená, že sú potrebné ďalšie štúdie.“
Podrobnosti o prípade z pohľadu medicíny zverejnil odborný časopis Med.
Nahlásiť chybu v článku