Ak človek príde neskoro na stretnutie, má to zvyčajne negatívne následky. Mal by sa teda z chyby poučiť a nabudúce prísť načas, v ideálnom prípade. Často sa ale stáva, že je to práve naopak a človek svoju chybu opakuje neustále dookola. Prečo je to tak?
Mozog vytvára skratky
Ako píše Science Alert, už v detstve sa naučíme, že nesmieme prikladať ruky na horúci sporák, inak sa popálime. Ak sa popálime, je málo pravdepodobné, že túto chybu v budúcnosti zopakujeme. Pokiaľ však ide o isté druhy správania, ako je napríklad meškanie na stretnutia či odkladanie vecí na poslednú chvíľu, z nejakého dôvodu ich opakujeme, aj keď si tým škodíme.
Podľa webu The Conversation za to môže spôsob, akým si náš mozog vytvára a ukladá do pamäti rôzne vzorce. Tie slúžia ako skratky, ku ktorým sa v rôznych situáciách vraciame, majú nám totiž pomôcť urýchliť rozhodovacie procesy. Takýmto skratkám sa hovorí heuristiky a aj keď nám majú pomáhať, nie vždy je to tak.
Ľudia nie sú prirodzene racionálne stvorenia, aj keď by sme radi verili opaku. Do našej mysle totiž neustále prúdi enormné množstvo informácií, ktoré je nutné filtrovať. V konečnom dôsledku tak vnímame len časť sveta okolo nás. Všímame si najmä veci, ktoré sa opakujú. Vzhľadom na to, aké informácie náš mozog vyselektoval a doplnil k tým už predtým uloženým, následne vytvára realitu, ktorej chceme veriť.
Lenivosť
Jednoducho povedané, ľudský mozog je pomerne lenivý a ak si už vytvoril nejakú skratku, chce to veľa úsilia, aby sme to zmenili. Je preň jednoduchšie potvrdiť to, čo už pozná, ako vytvárať nové vzorce. Práve to zapríčiňuje, že chyby opakujeme, aj keď si ich uvedomujeme.
Akousi skratkou je aj to, čomu hovoríme inštinkt. Naše podvedomie vytiahne poznatky a skúsenosti z minulosti pri posudzovaní nových skúseností alebo ľudí. K opakovaniu naučených vzorcov správania nás núti aj tzv. efekt ega. To znamená, že náš mozog selektuje informácie z okolitého sveta tak, aby chránil naše už existujúce poznatky, a teda naše ego.
Napríklad, ako informuje štúdia publikovaná prostredníctvom Science Direct, ak niekomu pripomeniete jeho predchádzajúce úspechy, je pravdepodobnejšie, že ich znova zopakuje. Ak však človeku neustále pripomíname jeho zlyhania, je nižšia pravdepodobnosť, že sa vzorce svojho správania pokúsi zmeniť a zrejme bude znova opakovať správanie, ktoré k zlyhaniu viedlo. Ak nám niekto pripomína minulé neúspechy, uchyľujeme sa k veciam, ktoré sú známe a pohodlné, aj keď nie sú prospešné.
Ako to zmeniť?
Dá sa s tým všetkým ale niečo urobiť? Podľa odborníkov áno, ľudia totiž disponujú niečím, čomu sa hovorí kognitívna kontrola. Pomôcť môže napríklad to, keď svoje chyby akceptujeme, aj keď spoločnosť nás vedie k tomu, aby sme sa za ne hanbili a ukrývali ich. Nikto ale nie je dokonalý.
Čím viac sa za chyby hanbíme a pokúšame sa ich ukryť, tým je vyššia pravdepodobnosť, že ich zopakujeme. Ak ich ale akceptujeme a necítime sa kvôli nim ako zbitý pes, je pravdepodobnejšie, že nabudúce sa nám bude dariť o niečo lepšie. Pomôcť môže aj to, ak si doprajeme prestávku, zamyslíme sa nad tým, čo robíme zle a ako to môžeme nabudúce urobiť lepšie.
Nahlásiť chybu v článku