Železničnú trať vo Voronežskej oblasti na juhozápade európskej časti Ruska poškodil údajne výbuch, informoval vo štvrtok s odvolaním sa na svoje zdroje telegramový kanál Baza a denník Vesti Voronež citované agentúrou Reuters, píše TASR.
K výbuchu došlo v úseku Jevdakovo-Saguny. Podľa kanála Baza bola v dôsledku výbuchu poškodená železničná trať.
Vesti informovali, že premávka vlakov bola v jednom smere pozastavená. Podľa predbežných informácií nedošlo k obetiam na životoch či zraneným.
Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev na svojom konte na platforme Telegram nespomínal výbuch, ale potvrdil, že na danom úseku bolo zastavených niekoľko vlakov, keďže rušňovodič jedného z nich „si všimol menšie poškodenie trate“.
Nejde o prvý incident
Viaceré agentúry pripomenuli, že k výbuchom na železničných tratiach došlo aj v noci na 1. júna. Incidenty sa odohrali v Brianskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Výbuchu v Brianskej oblasti spôsobil vykoľajenie niekoľkých vagónov osobného vlaku. O život pritom prišlo sedem ľudí a viac ako sto ich bolo zranených.
Šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin uviedol, že jeho špecialisti zhromaždili dôkazy o tom, že za výbuchmi mostov v Kurskej a Brianskej oblasti stojí Ukrajina. Ukrajinské ministerstvo obrany a tajná služba SBU sa k týmto tvrdeniam nevyjadrili.
Lietadlá sú vraj len poškodené a opravia ich
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tvrdí, že ruské bojové lietadlá boli pri ukrajinskej diverznej operácii Pavučina len poškodené, nie zničené, a budú opravené. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
V rámci operácie Pavučina ukrajinské drony 1. júna zasiahli letiská na Sibíri a na Ďalekom severe, kde Rusko dislokuje svoje ťažké bombardéry, ktoré sú súčasťou jeho strategických jadrových síl.
Americký prezident Donald Trump informoval, že ruský prezident Vladimir Putin mu počas stredajšieho telefonátu povedal, že Moskva bude musieť na tieto útoky reagovať.
Spojené štáty odhadujú, že pri bezprecedentnom dronovom útoku dostalo zásah až 20 bojových lietadiel, pričom asi 10 je zničených. Tento počet je približne polovicou zo škôd odhadovaných ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Zatiaľ nie je jasné, ako rýchlo a či vôbec môže Rusko poškodené lietadlá opraviť alebo nahradiť – a to vzhľadom na zložitosť technológie, vek niektorých lietadiel ešte sovietskej výroby a západné sankcie, ktoré obmedzujú dovoz niektorých súčiastok do Ruska.
Aké lietadlá vlastnia?
Reuters sumarizoval, že Rusko má odhadom 67 strategických bombardérov, vrátane 52 Tu-95, ktoré NATO označuje ako Bear-H, a 15 Tu-160, známych ako Blackjacks, z ktorých je približne 58 nasadených do aktívnej služby.
Okrem toho Rusko má aj 289 nestrategických stíhačiek a bombardérov, vrátane Tu-22, Su-24, Su-34 a MiG-31, uvádza na svojom webe Bulletin of the Atomic Scientists.
Rusko zatiaľ neuviedlo, ktoré konkrétne lietadlá boli poškodené, ale tvrdí, že Ukrajina cielila na päť leteckých základní.
Tu-95 a Tu-22 sú lietadlá zo sovietskej éry, ktoré sú v prevádzke už niekoľko desaťročí. Štátny priemyselný konglomerát Rostec v roku 2024 uviedol, že modernizované verzie Tu-95 sú v službe a nie sú plány na vyradenie tohto lietadla.
Najnovší model, Tu-95MSM, sa vyvíja a prvý testovací let absolvoval v roku 2020. Rostec uviedol, že Tu-95MSM je významná modernizácia, ktorá zvýši efektivitu lietadla a jeho životnosť.
United Aircraft Corporation, dcérska spoločnosť Rostecu, ktorá lietadlá vyrába, informovala, že Tu-22M3 sa vyrába v sérii od roku 1978 a do vojenskej služby bol zaradený v roku 1989.
Reuters doplnil, že Rostec zatiaľ neodpovedal na žiadosť o komentár ohľadom konkrétnych výziev týkajúcich sa náhradných dielov pre lietadlá.
Nahlásiť chybu v článku