Chlapec sa spočiatku mýlil – predpokladal, že stačí zdvojnásobiť dĺžky strán. Sokrates ho však postupne priviedol k správnemu riešeniu. Odpoveď je takmer intuitívna – strany nového štvorca musia mať rovnakú dĺžku ako uhlopriečka pôvodného. Úloha, ktorú prvýkrát popísal Platón odhadom v roku asi 385 p. n. l., dnes pôsobí ako cvičenie zo stredoškolskej matematiky, no nedávno sa stala súčasťou experimentu, ktorý priniesol prekvapivé výsledky.
Vedci z univerzity v Cambridgi vložili túto otázku do ChatGPT-4 (model umelej inteligencie) a výsledky zverejnili v Journal of Mathematical Education in Science and Technology, informuje Interesting Engineering.
Neuvažuje, nevytvára a „iba“ generuje?
O umelej inteligencii (AI) sa zvykne hovoriť, že nič kreatívne nevytvára, nepremýšľa a ani nerozumie tomu, čo píše. Presne takto nám to vysvetlil aj český odborník profesor Barták: „Systém nemyslí a nerozumie tomu, čo píše. Jednoducho povedané, tieto systémy generujú najpravdepodobnejšie možné slovo na základe predchádzajúcich slov (vrátane otázok).“
Lenže experiment doktora Nadava Marca a profesora Andreasa Stylianidesa ukázal, že realita je zložitejšia. Výskumníci sa rozhodli vyskúšať Sokratovu metódu – postupne kládli modelu otázky a snažili sa ho priviesť k riešeniu antickej hádanky krok za krokom. Očakávali, že ak má AI prístup k obrovským databázam textov, rýchlo siahne po klasickom, geometrickom riešení: štvorec postavený na uhlopriečke pôvodného.
Nestalo sa.
Siahol po algebre, urobil ľudskú chybu
Model namiesto toho improvizoval, v jednom momente spravil chybu typickú pre ľudský úsudok a namiesto geometrie siahol po algebre – disciplíne, ktorá v čase Platóna vôbec neexistovala. Geometrické riešenie zaviedol až v okamihu, keď výskumníci vyjadrili svoje sklamanie.
A keď sa ho neskôr spýtali na Platóna, dokázal podať detailný výklad, čo potvrdzuje, že nešlo o nedostatok znalostí či dát.
Algebra sa uňho objavila aj v ďalších úlohách – pri zdvojnásobovaní plochy trojuholníka či obdĺžnika. Dokonca tvrdil, že geometrické riešenie pri obdĺžniku nie je možné, hoci v skutočnosti je. Podľa vedcov išlo o improvizovaný odhad ovplyvnený predchádzajúcou konverzáciou o uhlopriečke štvorca, nie o skutočnú nevedomosť.
Z ich pohľadu tu model spájal vyhľadávanie údajov s niečím, čo pripomína priame uvažovanie. Jeho správanie porovnali so vzdelávacím konceptom tzv. zóny najbližšieho vývoja (ZDP) – teda priestoru medzi tým, čo už študent ovláda, a tým, čo sa dokáže naučiť s pomocou vedenia.
Výskumníci dodávajú, že túto zvláštnu vlastnosť AI môžu študenti využiť ako príležitosť. Ako hovoria Marco a Stylianides, vhodnejším pokynom než otázka „Aká je odpoveď?“ je výzva: „Poďme tento problém preskúmať spoločne.“
Namiesto toho, aby sa len pýtali na hotové odpovede, môžu model zapojiť do spoločného hľadania riešení. Takýto postup podporuje kritické myslenie a vlastné uvažovanie.
Nahlásiť chybu v článku