Mraky toxického dymu, ktoré prenikli do ovzdušia po americko-izraelských leteckých úderoch na ropné zariadenia v Iráne, sa vrátili späť na zem v podobe nebezpečného čierneho dažďa. Zahraniční odborníci v oblasti zdravotníctva v tejto súvislosti upozornili na závažné riziko pre tamojších obyvateľov, informuje v nedeľu TASR podľa správy agentúry AP.
Ľudia v iránskej metropole Teherán sa už minulý týždeň sťažovali na pálenie očí a ťažkosti s dýchaním po tom, ako tmavé olejovité zrážky spadli okolo hlavného mesta. Predchádzali tomu nálety na niekoľko ropných skladov a rafinériu v tejto oblasti. Stĺpy tmavého dymu boli za uplynulé dva týždne vojny na Blízkom východe vidieť aj v iných častiach regiónu.
Ako vzniká čierny dážď
Experti upozorňujú, že dážď z atmosféry v krátkom čase vyplavuje nebezpečné chemikálie, a ľudia vystavení tomuto čiernemu dažďu by mali prijať preventívne opatrenia, aby sa vyhli krátkodobým aj dlhodobým zdravotným rizikám. Čierny dážď sa vyskytuje, keď sa sadze, popol a toxické chemikálie spoja s kvapkami vody v atmosfére a následne spadnú späť na zem. Ide o bežný jav napríklad po požiaroch ropných rafinérií či ropných polí. Môže sa však vyskytnúť aj pri lesných požiaroch, erupciách sopiek alebo priemyselnom znečistení.
Mikroskopické sadze, ktorých častice sú približne 40-krát menšie ako hrúbka ľudského vlasu, sa môžu usadiť hlboko v pľúcach a dostať sa do krvného obehu, čo spôsobuje problémy s dýchaním a so srdcom. To môže viesť k predčasnej smrti či zvýšiť riziko rakoviny, upozorňujú experti.
WHO odporúča zostať v uzavretých priestoroch
Predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odporučili ľuďom v Iráne podľa možností zostať v uzavretých priestoroch a nosiť rúška. Upozornili tiež na to, že takýto dážď býva často kyslý, čo môže spôsobiť popáleniny na koži a poškodenie pľúc.
Obyvatelia Iránu sa obávajú aj toho, že znečistený dážď obsahujúci ťažké kovy môže kontaminovať rezervoáre s pitnou vodou a vodné toky, píše AP. Pri požiaroch, ktoré sa podarí rýchlo uhasiť, vietor väčšinu sadzí a chemikálií rozptýli a z atmosféry zmiznú za približne tri až sedem dní. Pri vyhorení palivových nádrží to zvyčajne trvá len niekoľko hodín. Ropné polia však môžu horieť celé mesiace, ako sa to stalo napríklad v Kuvajte počas vojny v Perzskom zálive pred 25 rokmi.
Nahlásiť chybu v článku