Bol pánom oblohy a pravdepodobne najpočetnejším vtáčím druhom, ktorý kedy obýval našu planétu. Reč je o holubovi sťahovavom, ktorý v ohromných počtoch obýval ihličnaté lesy Severnej Ameriky. Osud druhu však spečatil, ako už býva zvykom, človek. Kolonizácia Nového sveta znamenala pre holuby sťahovavé smrť miliárd zvierat, z ktorých všetky má na svedomí ľudstvo.
Rýchli a obratní letci so štíhlym telom a výrazným dlhým chvostom. Šedomodré perie, oči, zobák a nohy sfarbené dočervena. Tak znie opis dnes už vyhynutého druhu holuba sťahovavého, ktorý kedysi vládol Severnej Amerike. Veď ešte na začiatku 19. storočia žilo v Novom svete podľa odhadov viac ako 2,2 miliardy jedincov. Holuby sťahovavé žili v obrích kolóniách, ktoré pri lete dokázali zatieniť Slnko. Pás letiacich vtákov dlhý cez 500 kilometrov bol i v druhej polovici 19. storočia, keď ich populácia už výrazne poklesla, bežným javom Severnej Ameriky.
Začiatok konca holubov sťahovavých prišiel začiatkom 19. storočia. Holuby sťahovavé lovili už dávno predtým aj pôvodní obyvatelia Ameriky. Ich vplyv na miliardové kŕdle vtákov bol však minimálny. Prílev nových obyvateľov Severnej Ameriky však všetko zmenil. Lov na holuby sťahovavé sa nestal len zdrojom obživy, ale i zábavy. Zabíjanie holubov, ktoré mnohonásobne prevyšovalo potreby obyvateľov za prvých 50 rokov 19. storočia, spôsobil značný úbytok jedincov, no stále nebol pre druh katastrofálny. Ešte v roku 1850 žili holuby sťahovavé v miliónových kolóniách po celej Severnej Amerike.
Rozsudkom smrti sa tomuto druhu stala stavba železnice. Rozvoj, ktorý železnica znamenala pre Spojené štáty a jej obyvateľov, ponúkol ľuďom príležitosť vyvraždiť najpočetnejší vtáčí druh na našej planéte. V druhej polovici 19. storočia sa stal lov holubov sťahovavých environmentálne neudržateľným. Železnica pomohla dostať sa lovcom priamo k hniezdiskám týchto vtákov a vyvraždiť tak celé miliónové kolónie. Kto sa chcel živiť predajom holubieho mäsa, musel zvieratá zabíjať po tisíckach. Veď jedno mŕtve zviera stálo v meste na východnom pobreží len 2 centy.
Masový lov holubov sťahovavých premenil miliardovú populáciu za 30 rokov na kriticky ohrozený druh. V roku 1880 boli už počty vtákov v porovnaní so začiatkom storočia kriticky nízke. Populácia zostarla a ďalej sa nerozmnožovala. Nájazdy lovcov do hniezdisk vtákov prerušil všetky obdobia párenia a druh ostal odsúdený na zánik. Populácie, ktoré prežili, boli nútené na presun do menej vhodných podmienok na sever a západ krajiny. Ani tu im však človek pokoj nedal a napriek kritickej situácii, ktorú si však v tom čase uvedomoval asi málokto, lov pokračoval.
Historicky posledné hniezdisko vtákov bolo objavené v roku 1896 v štáte Ohio. Správa o desiatkach tisícoch zvierat sa rýchlo rozšírila a lovci zabili 240-tisíc vtákov. Mŕtve telá naložili do vagónov, no preťažený vlak sa po ceste k spotrebiteľom vykoľajil. Cez 200-tisíc mŕtvych zvierat skončilo „vyklopených“ popri železnici, kde ich telá ostali ponechané prírode. Taký bol osud poslednej kolónie holubov sťahovavých na našej planéte. Pri love sa podarilo z hniezdiska uniknúť len niekoľko tisícom jedincov, ktoré sa však už nikdy ďalej nerozmnožovali. Posledný vo voľnej prírode žijúci vták bol zastrelený v roku 1900.
Za 100 rokov sa teda človeku podarilo vyhubiť najpočetnejší vtáčí druh, ktorý kedy obýval našu planétu. Osudnou sa im stala neuhasiteľná túžba človeka po lacnom mäse, no aj ich vlastný spôsob života. Holuby sťahovavé totiž na párenie potrebovali obrovské kolónie, a preto sa po extrémnom znížení počtu už nedokázali ďalej reprodukovať. Vo voľnej prírode ani v zajatí nenájdete dnes už ani jediného jedinca. Ostal len smutný príbeh a trpká spomienka na hlúposť človeka.
wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku