Dnes bude na Slovensku premenlivá, na severe územia až veľká oblačnosť. Na viacerých miestach sa vyskytnú prehánky alebo dážď, ojedinele aj búrky, na hrebeňoch Tatier sneženie. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Najvyššia denná teplota bude 15 až 21 stupňov Celzia, v južnej polovici územia a na Hornom Zemplíne väčšinou 21 až 27 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 8 stupňov Celzia.
Fúkať bude prevažne severozápadný vietor rýchlosťou 3 až 10 metrov za sekundu (5 až 25 km/h), na juhozápade a juhovýchode popoludní v nárazoch ojedinele okolo 15 metrov za sekundu (55 km/h). Pri búrkach vietor prechodne zosilnie. Spadne do 10 milimetrov zrážok, ojedinele pri búrkach 10 až 30 milimetrov.
Prišiel k nám chladný vzduch
Podľa iMeteo môže za ochladenie chladný vzduch prúdiaci z oblasti Severného mora. Jeho prílev pocítime naplno práve počas dnešného dňa. V Žilinskom či Prešovskom kraji sa budú teploty pohybovať len od 15 do 20 stupňov Celzia, čo je na toto obdobie veľmi nízko.
Hranica sneženia zároveň klesne na asi 2000 až 2200 metrov nad morom. Na hrebeňoch hôr teda možno očakávať snehové prehánky. S výrazným ochladením však treba počítať vo všetkých horských oblastiach. Od soboty by sa však malo vrátiť o niečo teplejšie počasie, no nepôjde o žiadne extrémy. Tie opäť prídu až v strede budúceho týždňa , od štvrtka by totiž malo byť opäť poriadne horúco.
Ďalšia vlna horúčav na Slovensku sa tak začne na prelome júla a augusta. Uviedol to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s tým, že v úplnom závere júla k nám začne od juhozápadu až západu prúdiť opäť teplý vzduch. Upozornil však na to, že v predpovedi na záver júla a začiatok augusta je ešte veľká miera neistoty.
„Do piatka (24. 7.) bude na našom území pokračovať pomerne chladné a aj premenlivé počasie. Najmä na severe bude pršať, lokálne aj výdatnejšie. Od soboty (25. 7.) sa začne otepľovať, ale na začiatku budúceho týždňa po prechode studeného frontu (ktorý prejde na prelome týždňov) sa prechodne slabo ochladí. V úplnom závere júla k nám začne od juhozápadu až západu prúdiť opäť teplý vzduch a na prelome júla a augusta sa pravdepodobne začne ďalšia vlna horúčav,“ spresnil.
Meteorológovia zároveň upozornili tiež na sucho v období od 1. marca do 20. júla. „Tohtoročná jar bola na výraznej väčšine nášho územia suchá, lokálne až rekordne. Na niektorých miestach, predovšetkým na juhu, suché počasie prevláda až doteraz, ale predovšetkým v Žilinskom kraji (ojedinele aj inde) v posledných týždňoch prší výdatnejšie a častejšie,“ skonštatovali.
Obrovské sucho
Sucho v Európe sprevádzané extrémnymi horúčavami zintenzívneli podľa odborníkov klimatické zmeny spôsobené človekom. Podľa tímu medzinárodných vedcov, ktorí svoju správu zverejnili vo štvrtok, sú mimoriadne suché podmienky dôsledkom vysokých teplôt, a nie nízkeho množstva zrážok.
Kontinent momentálne sužuje rozsiahle sucho. Po vlne júnových horúčav v krajinách ako Francúzsko a Rumunsko vyschli korytá riek, vyskytli sa tam lesné požiare a úrady museli pristúpiť k obmedzeniu spotreby vody. Nová štúdia zistila, že súčasné teplejšie podnebie urýchlilo úbytok vlhkosti z európskej pôdy, jazier a riek, čím sa zvýšila pravdepodobnosť výskytu extrémneho sucha.
Veľká časť Európy zaznamenala počas jari podpriemerné zrážky, no bolo to práve teplom vyvolané podnebie, v dôsledku ktorého je sucho „závažnejšie“, uviedla Mariam Zachariahová, spoluautorka štúdie zo skupiny World Weather Attribution.
„Naše výsledky celkovo ukazujú, že toto sucho nie je v prvom rade príbehom o nízkych zrážkach, ale o teplejšej atmosfére, ktorá spôsobuje väčší deficit vlhkosti v krajine,“ povedala novinárom Zachariahová. „To znamená, že aj v regiónoch, kde sa zrážky zmenili len minimálne alebo sa očakáva ich sezónny nárast, riziko sucha naďalej stúpa,“ upozornila.
Podľa vedcov je to spôsobené tým, že teplejšia atmosféra dokáže udržať približne o sedem percent viac vodnej pary na každý nárast teploty o jeden stupeň Celzia. Planéta sa od rokov 1850 – 1900 oteplila o približne 1,4 stupňa, a to predovšetkým v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a plynu.
Nahlásiť chybu v článku