Voľby počas vojnového konfliktu nezvyknú priniesť želané ovocie. Na Ukrajine sa napríklad tie prezidentské stále odkladajú a na čele krajiny tak ostáva Volodymyr Zelenskyj. Putin začal vojenský konflikt už v roku 2022 a odvtedy sa v krajinách voľby nekonali. To sa má teraz zmeniť.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnos, ktorým boli voľby do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, vypísané na 20. september 2026. V utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.
Rovnako ako predchádzajúce, voľby potrvajú tri dni, pričom 20. september bude posledným dňom prezenčného hlasovania. V mnohých regiónoch sa zároveň bude voliť elektronicky.
Voliť sa bude aj v okupovaných oblastiach
RFE/RL pripomína, že pôjde o prvé voľby do Štátnej dumy od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Prvýkrát sa budú konať aj na okupovaných územiach, ktoré ruské úrady považujú za súčasť federácie – v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Na anektovanom Krymskom polostrove sa voľby do Dumy v minulosti už konali.
O mandáty sa bude môcť uchádzať 17 politických strán a hnutí, z ktorých 12 je oslobodených od povinnosti zbierať podpisy, keďže sa už dostali do regionálnych zastupiteľstiev.
RFE/RL doplnila, že po ďalšom sprísnení legislatívy sa teraz o hlasy voličov – z dôvodu administratívnych sankcií alebo trestných konaní – nebude môcť uchádzať niekoľko prominentných predstaviteľov liberálnej strany Jabloko a Komunistickej strany Ruskej federácie. Jabloko je zároveň jediným politickým subjektom, ktorý otvorene vystupuje proti vojne na Ukrajine, ale bude sa môcť zúčastniť na voľbách.
Voľby v Rusku sa podľa nezávislých pozorovateľov konajú pod silným administratívnym tlakom a v niektorých regiónoch sú sprevádzané podozreniami z manipulácií, uvádza RFE/RL. Predsedníčka ruskej Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Ella Pamfilovová v pondelok pripustila, že počas septembrových volieb môže v niektorých častiach Ruska opäť dochádzať k výpadkom alebo obmedzeniu mobilného internetu. Obyvateľov vyzvala, aby tieto opatrenia prijali s pochopením, keďže podľa nej súvisia s bezpečnostnými dôvodmi.
Predchádzajúce voľby do Štátnej dumy sa konali v septembri 2021. Vládna strana Jednotné Rusko v nich získala ústavnú väčšinu.
Prenesie sa konflikt aj do Európy?
O tlaku sa dá hovoriť aj v súvislosti s tým, čo zažívajú napríklad krajiny, ktoré majú spoločnú hranicu s Ruskom a Bieloruskom. Okrem toho, že “zatúlané” drony sú čoraz častejším javom, už došlo aj k haváriám, ktoré napáchali škody aj zranili ľudí. Dá sa však povedať, že Európa je voči takýmto provokáciám jednotná.
Všetky krajiny však žijú vo veľkej neistote a aj strachu. Politico zverejnilo rozhovor s generálporučíkom Christianom Freudingom, v ktorom povedal, že Európa aj celé NATO sa musia pripraviť na to, že Rusko môže útoky zintenzívniť a premiestniť aj na územie NATO a zbytku Európy.
Väčšinou pred niečím podobným varujú najmä pobaltské krajiny. Medzi spojencami podľa neho vládne široká zhoda, že Rusko by mohlo napadnúť NATO ešte pred koncom dekády. “Všetkých 32 partnerov NATO súhlasilo, že Rusko môže byť schopné napadnúť člena Aliancie v roku 2029,” dodal. Varuje však, že k tomu môže dôjsť aj skôr.
Rusko síce aktuálne “krváca” pre vojnu na Ukrajine, no údajne je schopné sa pomerne rýchlo znova postaviť na nohy a posilniť armádu. Rok 2029 sa tak stal akýmsi bodom zlomu pre Európu, a mali by sme byť dovtedy pripravení. Podľa Freudinga navyše teraz nie je čas na dlhodobé programy a vývoj, ktoré neraz trvajú aj roky. “Kľúčovou je momentálne rýchlosť,” dodal.
Muž tvrdí, že objavil „bič“ na podvodníkov: Slovenské banky vysvetľujú, ako by mali klienti reagovaťNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku