Nárok na odchod do dôchodku vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku a zároveň je potrebné získať aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia. Buď ho za vás odvádzal zamestnávateľ, ak ste mali riadny pracovný pomer, alebo ste si ho platili ako osoba samostatne zárobkovo činná, alebo ste si ho dobrovoľne platili sami, či ho za vás, v určitých prípadoch, odvádzal štát.
Čo sa týka samotného dôchodkového veku, podľa oficiálnych informácií Sociálnej poisťovne, nižší ako všeobecný dôchodkový vek majú ženy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa. Dôchodkový vek sa im za každé vychované dieťa znižuje o šesť mesiacov. Môže pritom nastať aj výnimočná situácia, keď výchovu dieťaťa nie je možné zohľadniť žene, a tak nárok na zohľadnenie výchovy dieťaťa a znížený dôchodkový vek vzniká mužovi, ktorý dieťa vychoval.
Ako to funguje teraz
Aktuálne známy a platný dôchodkový vek poistencov nájdete v prehľadnej tabuľke Sociálnej poisťovne. Rok 2025 ale priniesol zmenu. Pre poistencov narodených v roku 1967 a neskôr sa zvyšovanie dôchodkového veku opäť odvíja od strednej dĺžky života. Zachované ostalo zníženie dôchodkového veku o šesť mesiacov za každé vychované dieťa. Maximálne však o 18 mesiacov. Dôchodkový vek tak po novom ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na päť rokov dopredu.
Nie je to pritom tak dávno, čo Konfederácia odborových zväzov (KOZ) prišla s návrhom, ktorý by mohol tieto pravidlá zmeniť. Informuje o tom portál Užitočná Pravda.
KOZ tvrdí, že naviazanie odchodu do penzie primárne na vek je sociálne nespravodlivé. Navrhuje preto zásadnú reformu: do úvahy by sa mal brať najmä počet odpracovaných rokov a náročnosť povolania. Na financovanie týchto zmien chcú navyše využiť netradičný zdroj – daň z umelej inteligencie a robotov.
Dnes rozhoduje o odchode do starobného dôchodku najmä dátum narodenia a minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia. Podľa odborárov však tento model hádže do jedného vreca ľudí s úplne odlišnými životnými príbehmi a kariérnymi dráhami.
Poukázali na rozdiely
Portál Pravda pritom poukazuje na to, že medzi ľuďmi vznikajú obrovské rozdiely už na štarte ich pracovného života. V praxi tak dochádza k paradoxným situáciám, ktoré ilustruje na príklade dvoch rovnako starých tridsiatnikov či štyridsiatnikov:
- Pracujúci od mladosti: Človek, ktorý nastúpil do fabriky hneď po strednej škole v 18 rokoch, nepretržite pracuje a odvádza peniaze do systému.
- Vysokoškolák: Človek, ktorý sa rozhodol pre akademickú dráhu, dokončil vysokú školu a reálne začal pracovať a platiť odvody až okolo veku 25 rokov.
KOZ súčasnému nastaveniu vyčíta najmä to, že dostatočne nezohľadňuje dobu pobytu v systéme. „Medzi jednotlivými účastníkmi dochádza k výraznému rozdielu vo veku ukončenia prípravy na výkon povolania a nástupu do prvého zamestnania. Tento vekový rozdiel môže predstavovať až celé desaťročie,” píšu odborári v publikácii s názvom Základné postoje KOZ SR k systému sociálneho poistenia a jeho zmenám.
Ďalším pilierom navrhovaných zmien je zohľadnenie fyzickej a psychickej záťaže. Odborári pripomínajú logický fakt – ľudské telo starne úplne inak pri sedavom zamestnaní v kancelárii než pri ťažkej manuálnej práci v rizikovom prostredí.
Koho by sa zmena týkala
Ľudia, ktorí celý život pracovali v zdraviu škodlivých podmienkach, by mali mať podľa nich nárok na skorší plnohodnotný dôchodok. Hoci KOZ nepredložila presný zoznam profesií, zmeny by sa mali dotknúť najmä týchto odvetví:
- zamestnancov v ťažkom priemysle, baníctve, hutníctve, chemických prevádzkach, stavebníctve, doprave, ale aj v psychicky náročnom zdravotníctve a sociálnych službách. Ide o ľudí pracujúcich v prachu, hluku, na nočných smenách či pod permanentným stresom.
Keďže slovenská populácia rýchlo starne, skoršie odchody do dôchodku by znamenali vyšší tlak na štátnu kasu. Odborári si to uvedomujú a otvárajú tému nových zdrojov financovania. Riešením by mohla byť účelová daň z technológií, robotizácie a umelej inteligencie (AI). Logika návrhu je jednoduchá: ak stroje a moderné algoritmy v budúcnosti nahradia ľudskú prácu, mali by za tieto výpadky odvádzať peniaze priamo do dôchodkového systému.
Dôležité je povedať, že tento nápad je zatiaľ len na začiatku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR reagovalo, že je pripravené o návrhoch svojich sociálnych partnerov vecne diskutovať. Akonáhle KOZ SR predloží tento koncept oficiálne na rokovanie, rezort ho podrobne zanalyzuje a posúdi predovšetkým jeho reálne dopady na štátny rozpočet.
Nahlásiť chybu v článku