Štátne sviatky chceli rušiť aj Francúzi, vo veci nastal zvrat. Nový premiér od kontroverzného návrhu upustil

Nový francúzsky premiér Sébastien Lecornu upúšťa od kontroverzného návrhu na zrušenie dvoch štátnych sviatkov, ktoré mali byť súčasťou rozpočtových opatrení zameraných na zníženie deficitu. V nedeľu o tom informovala agentúra DPA.

Lecornuov predchodca na poste premiéra, Francois Bayrou, prišiel v lete s návrhom, aby Veľkonočný pondelok a 8. máj ako deň víťazstva prestali byť vo Francúzsku štátnymi sviatkami. Tento krok mal štátu priniesť približne 4,2 miliardy eur vďaka zvýšeniu počtu pracovných dní a zníženiu nákladov na sviatky. Tento návrh vyvolal kritiku zo strany odborových zväzov, politických strán a verejnosti a viedol k vzniku protestného hnutia pod názvom „Zablokujme všetko“ (Bloquons tout).

„Chcem ušetriť tých, ktorí pracujú. Preto som sa rozhodol stiahnuť (návrh na) zrušenie dvoch štátnych sviatkov,“ vysvetlil v rozhovore, ktorý uverejnilo niekoľko regionálnych novín vrátane Ouest-France, La Voix du Nord a Sud-Ouest. Premiér chce viesť „dialóg so sociálnymi partnermi“, aby našiel „iné zdroje financovania“.

Generálna tajomníčka Francúzskej konfederácie odborových zväzov (CFDT) Marylise Léonová privítala „túto prvú dobrú správu“. Varovala však, že „pre vyrovnaný rozpočet je potrebné urobiť viac,“ napísala agentúra AFP.

Francúzsko potrebuje reorganizáciu

Lecornu sa vyslovil proti otváraniu diskusií o dôchodkovom systéme. Avizoval však, že má v úmysle začať konzultácie zamerané na decentralizáciu štátu. „Musíme definovať, čo očakávame od štátu, v čase, keď budú očakávania čoraz vyššie, najmä pokiaľ ide o suverénne funkcie,“ uviedol Lecornu a nevylúčil zlúčenie alebo zrušenie vládnych úradov.

„Potrebujeme reorganizáciu, aby sme boli efektívnejší. Toto bude potrebné skúmať individuálne, bez toho, aby sme sa uchyľovali k povrchnej kritike našich štátnych zamestnancov, ktorí odvádzajú pozoruhodnú prácu,“ zdôraznil premiér. Dodal, že zmeny mali byť vykonané už po veľkej diskusii, ktorá nasledovala po kríze vyvolanej hnutím „žltých viest“ na prelome rokov 2018 – 2019.

Hoci hlavným spúšťačom tohto hnutia bola daň z pohonných hmôt, decentralizácia štátnej správy sa v hnutí objavovala ako jedno z požadovaných opatrení – aktivisti žiadali viac regionálnych a lokálnych kompetencií, aby miestne samosprávy mali väčší vplyv na rozpočet, dopravu, služby a rozhodovanie.

Najnižší rating v histórii

Agentúra Reuters podotkla, že Lecornu prišiel s týmito svojimi vyhláseniami v sobotu – deň po tom, ako ratingová agentúra Fitch v piatok znížila rating Francúzska na A+ – najnižšiu úroveň v histórii krajiny. Lecornu to v rozhovore pre denníky La Provence a Ouest France komentoval výrokom: „Platíme za nestabilitu.“

Rozhodnutie agentúry Fitch vyvíja tlak na Lecornua len pár dní po jeho nástupe do premiérskej funkcie a v čase, keď sa snaží zostaviť kabinet a vypracovať rozpočet na rok 2026, ktorý by mohol byť schválený hlboko rozdeleným parlamentom, ozrejmil Reuters.

Pozri aj:

Ukrajina opäť zaútočila na strategickú infraštruktúru. Poškodené železničné trate Rusom spôsobia logistické problémy