Kachovská vodná elektráreň tvorí šiesty, posledný stupeň z kaskád na rieke Dneper. Nachádza sa v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, päť kilometrov od mesta Nova Kachovka, v ktorom žije viac ako 40-tisíc obyvateľov. Dĺžka hrádze je 447 metrov a inštalovaný výkon je 334,8 MW. Práve touto vodnou elektrárňou sa začína Severo-krymský kanál, do veľkej miery zásobujúci vodou ukrajinský Krymský polostrov, nelegálne anektovaný Moskvou v roku 2014.
Výstavba v roku 1950
Rozhodnutie o výstavbe vodnej elektrárne padlo v septembri 1950. Objekt sa zaradil medzi veľké stavby sovietskeho režimu a objavil sa aj na poštovej známke. V súvislosti s výstavbou a následnou prevádzkou elektrárne vzniklo aj mesto Nová Kachovka.
Na výstavbe vodnej elektrárne pracovalo približne 12.000 ľudí, ďalej viac ako 30 bagrov, 100 buldozérov, 75 žeriavov a 14 parných lokomotív. V roku 1955 spustili do prevádzky prvý agregát, pričom vodné dielo začalo plnú prevádzku v októbri 1956.
Sovietski vedci odhadli dôsledky možného pretrhnutia kachovskej hrádze už v roku 1985. Tieto informácie však boli okamžite označené za „prísne tajné“, aby nevyvolali paniku. V súčasnosti už utajené nie sú. Vyplýva z nich, že v prípade pretrhnutia hrádze Kachovskej vodnej elektrárne by sa s rýchlosťou 25 km/h spustila päť metrov vysoká vlna. Zaliala by všetky obce, ktoré by jej stáli v ceste a o dve hodiny by zasiahla Cherson. Voda by postupne pritekala počas 14 hodín, pričom by zatopila rozsiahle územia. Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že po zničení hrádze elektrárne by mohlo byť zaplavených až 80 obcí.
Správy o útokoch na vodnú elektráreň Kachovka, ktorú okupujú ruské invázne sily, sa začali objavovať už v októbri minulého roku. Ruský generál Sergej Surovikin vtedy vyhlásil, že na hrádzu elektrárne sa pripravuje raketový útok. O dva dni neskôr obvinil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Moskvu zo zamínovania Kachovskej priehrady. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) taktiež varoval, že Rusko zrejme pripravuje na túto priehradu útok „pod falošnou vlajkou“, z ktorého by následne obvinilo Ukrajinu.
Hrozí humanitárna a ekologická kríza
Najvyšší lídri Rady Európy (RE) v utorok odsúdili zničenie priehrady Nova Kachovka v Chersonskej oblasti na Ukrajine.
Minister zahraničných vecí Lotyšska a predseda Výboru ministrov Rady Európy Edgars Rinkevičs, predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Tiny Kox a generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová v spoločnom vyhlásení v mene 46-člennej organizácie dôrazne odsúdili zničenie priehrady na Dnepri.
„Takýto neuvážený čin viedol k vysídleniu mnohých civilistov, ohrozil ich živobytie a vytvoril riziko ďalšej nezmyselnej humanitárnej krízy. Veľmi nás znepokojujú aj potenciálne nebezpečné dôsledky na životné prostredie, energetickú bezpečnosť a jadrovú bezpečnosť, ktoré môžu presahovať hranice Ukrajiny,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Rada Európy pripomenula, že priehrada Nova Kachovka je okupovaná od prvých dní „brutálnej, neopodstatnenej a nevyprovokovanej“ agresie Ruskej federácie proti Ukrajine.
„Rusko nesie plnú zodpovednosť za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a vojnové zločiny vrátane útokov na civilnú a kritickú infraštruktúru. Rada Európy je odhodlaná podporovať a presadzovať národné a medzinárodné snahy o zabezpečenie zodpovednosti,“ píše sa vo vyhlásení.
Rinkevičs, Kox a Pejčinovičová Buričová spresnili, že už čoskoro bude spustený medzinárodný register škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie proti Ukrajine, ako prvý nevyhnutný a právne záväzný prvok budúceho medzinárodného kompenzačného mechanizmu.
Nahlásiť chybu v článku