Slováci utekajú nakupovať do zahraničia. U susedov míňajú milióny eur, lákajú ich ceny aj kvalita

Zvyšujúce sa ceny v obchodoch, ale aj nižšia kúpyschopnosť obyvateľov Slovenska prispievajú k tomu, že mnohí ľudia musia šetriť aj na tom najzákladnejšom – strave. Podľa najnovšieho prieskumu si mnohí z nich dokonca odopierajú jedno jedlo denne, prípadne si kupujú lacnejšie a menej kvalitné potraviny. Ďalším problémom, ktorý musí trápiť aj samotný štát, je odliv peňazí k našim zahraničným susedom.

Ako vyplýva z prieskumu agentúry MNForce, najviac Slovákov smeruje za nákupmi do Rakúska. Výkonný riaditeľ Asociácie moderných benefitov (AMOBE) Juraj Králik zároveň uviedol, že ročne takto v zahraničí minieme zhruba 670 miliónov eur.

Slovákov lákajú ceny, ale aj kvalita

To, že mnohí Slováci nakupujú v susedných štátoch, nie je žiadna novinka. Ľudí lákajú výraznejšie akcie, širší sortiment či vyššia kvalita produktov. Množstvo Slovákov absolvuje nákupy v Rakúsku, Českej republike, Poľsku či Maďarsku minimálne raz za mesiac, pričom takmer polovica opýtaných tak robí pravidelne.

Kým v Poľsku idú Slováci väčšinou po cene a výhodných akciách, v Rakúsku vyhľadávajú kvalitnejší tovar a širší sortiment. Vo všeobecnosti platí, že najviac našich krajanov chodí nakupovať práve do Rakúska, nasleduje Maďarsko, Česká republika a Poľsko. Zaujímavé je, že v mnohých prípadoch nejde iba o drobné nákupy, no viac ako polovica respondentov minie u našich susedov v priemere od 50 do 100 eur. Zhruba štvrtina opýtaných dokonca viac ako 100 eur.

Z analýz teda vyplýva, že týždenne takto Slováci “vyvezú” k susedom 13 miliónov eur, ročne sa táto suma vyšplhá na 670 miliónov eur.

Straty sa dajú zmierniť, myslí si AMOBE

Nie je teda pochýb, že vplyvom takéhoto nákupného správania štát prichádza na daniach o milióny eur. Ako uviedol Jural Králik, tieto škody by sa dali zmierniť úpravou systému stravného. Od roku 2021 platí, že do systému stravného bol zavedený finančný príspevok na stravu, ktorý je síce definovaný ako “účelový”, no v praxi ho môžu zamestnanci využiť podľa vlastného uváženia (šetrenie, nákup v zahraničí, útrata mimo gastrosektora, pozn. red.).

Podľa Králika by problém mohlo zmierniť takzvané účelové stravné, ktoré by zamestnanci dostávali napríklad na stravovaciu kartu, čo by ich takpovediac donútilo minúť tieto peniaze na nákup v potravinách či útratu v reštauráciách na Slovensku a podporiť tak domáce spoločnosti.

Na druhej strane, viacerí zamestnávatelia a tiež zamestnanci už pri zavádzaní poukazovali na to, že finančný príspevok im dáva väčšiu flexibilitu a slobodu (napríklad, nie všetky prevádzky a obchody akceptovali stravovacie karty, pozn. red.), ale aj odstraňuje sprostredkovateľov a tretie strany. Otázkou ale ostáva, či tento prístup skutočne slovenskej ekonomike v týchto časoch pomáha.

Privátne značky na vzostupe

Súčasťou prieskumu boli aj otázky o šetrení pri nákupoch potravín. Viac ako polovica opýtaných vplyvom ekonomickej situácie v súčasnosti pociťuje zhoršenú kvalitu stravovania, pričom mnohí spotrebitelia v obchodoch idú vyslovene po akciovom tovare, zľavách a privátnych značkách. Tie sú na vzostupe a patria medzi kľúčový sortiment prakticky všetkých väčších obchodných reťazcov.

Tým, že Slováci menia svoje nákupné správanie, nie je dobrá správa ani pre samotných obchodníkov. Tí, celkom pochopiteľne, na akciovom tovare nemajú takú maržu, ako na štandardnom sortimente, čo im aj pri rastúcich tržbách môže znižovať zisk. V kombinácii s ďalšími externými faktormi a opatreniami v slovenskej ekonomike môžeme hovoriť o časovanej bombe.

Koniec koncov, výrazne zhoršené hospodárenie už za vlaňajšok ukázala Billa, ktorá prerobila takmer 8 miliónov eur.

Pozri aj:

McDonald’s dnes otvoril unikátnu slovenskú reštauráciu, je prvá svojho druhu. Prekvapil aj lokalitou