K tomuto kroku mala pristúpiť po tom, čo boli americkou a izraelskou armádou odstránení poprední iránski lídri vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a viacerých vysokopostavených poradcov v Teheráne.
Revíziu mala KĽDR prijať na zasadnutí Najvyššieho ľudového zhromaždenia (de facto parlament krajiny), ktoré sa začalo 22. marca v meste Pchjongjang.
Informácia prichádza v súvislosti so správou, ktorú priniesla vo štvrtok juhokórejská Národná spravodajská služba (NIS) počas brífingu pre vysokých predstaviteľov juhokórejskej vlády, na ktorú sa odvoláva britský denník The Telegraph.
Jadrový útok sa spustí automaticky a okamžite
Presné znenie aktualizovaného článku 3 zákona o jadrovej politike podľa denníka uvádza: „Ak je systém velenia a riadenia nad jadrovými silami štátu ohrozený útokmi nepriateľských síl… jadrový úder sa spustí automaticky a okamžite.“
To podľa slov denníka znamená, že ak by Kim Čong-un zahynul alebo bol zneškodnený počas zahraničného útoku, odpoveďou režimu by bol jadrový útok.
Podobná stratégia mohla v krajine existovať už doteraz. Myslí si to Andrej Lankov, profesor histórie a medzinárodných vzťahov na Kookminskej univerzite v Soule. Dodáva však, že jej zakotvenie do ústavy podľa neho výrazne zvyšuje jej politickú váhu.
„Irán bol budíčkom. KĽDR videla pozoruhodnú účinnosť americko-izraelských dekapitačných útokov, ktoré okamžite eliminovali väčšinu iránskeho vedenia, a teraz musia cítiť zdesenie,“ uviedol.
Nahlásiť chybu v článku