Eliminovať lídra KĽDR a jeho okolie by však bolo oproti útokom v Iráne oveľa ťažšie. KĽDR má totiž uzavreté hranice a každý zahraničný diplomat, humanitárny pracovník či podnikateľ je pod prísnym dohľadom režimu.
To výrazne komplikuje snahu zahraničných aktérov o získavanie spravodajských informácií. Presné spravodajské údaje pritom zohrali kľúčovú úlohu pri útokoch na iránske vedenie. Izraelská spravodajská služba podľa dostupných informácií dokázala identifikovať polohu významných cieľov aj vďaka tomu, že sa nabúrala do dopravných kamier v Teheráne. Také niečo by podľa The Telegraph v KĽDR možné nebolo.
Kim Čong-un je navyše známy obavami o svoju osobnú bezpečnosť.
Na verejnosti sa prakticky nikdy neobjavuje bez ochranky, vyhýba sa lietaniu a zvyčajne využíva obrnený vlak. Lankov tvrdí, že KĽDR sa môže obávať najmä toho, že nepriateľ získa citlivé informácie prostredníctvom satelitných technológií.
„A celkovo vzaté, ich obavy nie sú neopodstatnené, pretože odstránenie vedenia na začiatku akéhokoľvek konfliktu bude pravdepodobne rozhodujúce,“ uviedol.
Zároveň verí, že armáda v KĽDR zostáva mimoriadne lojálna režimu. Akýkoľvek útok by vnímala ako existenčnú hrozbu pre celý národ. Dôstojníci poverení spustením odvetného jadrového úderu by ho podľa neho pravdepodobne bez váhania vykonali. Tému uzatvára so slovami, že vzhľadom na minimálnu pravdepodobnosť útoku zo strany Južnej Kórey by akákoľvek odveta KĽDR smerovala najskôr proti Spojeným štátom.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku