Prvý výbuch atómovej bomby na svete, ktorý v roku 1945 uskutočnila americká armáda, viedol k vzniku vzácnych kryštálov. Napriek desaťročiam výskumu však stále majú viac otázok ako odpovedí.
správy od nás budete mať ako prví.
Vedci hovoria o zázraku
Ako informuje web Interesting Engineering, keď v roku 1945 v oblasti Trinity vybuchla prvá atómová bomba, premenila púštny piesok na jedinečné laboratórium. Diali sa tu veci, ktoré sa zdali byť nemožné. Ešte aj teraz, o niekoľko desaťročí neskôr, vedci objavujú veci, ktoré by nemali existovať a bežná chémia ich nedokáže celkom vysvetliť.
Vedci nedávno objavili doteraz neznámy klatrát v zložení vápnik-meď-kremík v troskách z jadrového testu Trinity. Kubický kryštál s tvarom klietky, ktorý bol nájdený v sklovitom materiáli pomenovanom trinitit, predstavuje prvý potvrdený klatrát vzniknutý v dôsledku jadrového výbuchu. Ide o kryštál, ktorý vedci nedokážu vytvoriť v štandardnom laboratóriu, informujú v štúdii publikovanej prostredníctvom PNAS.

Sú nutné extrémne podmienky
Jeho štruktúra sa vyznačuje molekulárnou klietkou vytvorenou z kostry pozostávajúcej z kremíka a medi. Tá tvorí pevnú mriežku. Klietky zachytávajú atómy vápnika, čím vytvárajú stabilné, no zároveň exotické usporiadanie hmoty, ktoré sa za bežných podmienok nevyskytuje. Na vznik takéhoto „zázraku“ boli potrebné extrémne podmienky, a to teplota prekračujúca milión stupňov, drvivý atmosférický tlak a proces ochladzovania, ktorý je taký rýchly, že v podstate zmrazí atómy vo vzduchu skôr, než sa stihli vrátiť do normálneho stavu.
From Trinity 1945, America’s first plutonium implosion test: A newly discovered clathrate crystal, a sample of red trinitite, desert sand blasted into glass https://t.co/1zvyDPB73u
— Turing-Galaxis (@TuringGalaxis) May 11, 2026
Z historického hľadiska ide o skutočne fascinujúci objav, no vedci majú aj ďalšie dôvody na radosť. Kryštály ako je tento zachytávajú zlomok sekundy fyzikálneho javu, ktorý ľudia takmer nikdy nemajú možnosť vidieť na vlastné oči.
Môžu nám ale pomôcť porozumieť tomu, ako sa hmota správa pri iných udalostiach, ako je napríklad úder blesku, dopad meteoritov, ale aj zrážka planét. Umožňuje to nahliadnuť do sveta, v ktorom je možné vidieť, ako sa hmota správa v extrémnych a nestabilných podmienkach.
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
















Nahlásiť chybu v článku