Ružín by mohol byť najkrajšou vodnou nádržou na Slovensku, problémom je však priveľké množstvo odpadu. Ten by mohol vyriešiť unikátny stroj s umelou inteligenciou, ktorý začal s čistením vodnej nádrže. Celosvetovú premiéru malo zariadenie nemeckej neziskovej organizácie práve na Slovensku.
Ružín je v plnom stave asi 14 kilometrov dlhý. Končí sa priehradným múrom pri dnes už neexistujúcej obci, po ktorej dostalo vodné dielo aj svoj názov a začína v mieste, kde sa do Hornádu vlieva Hnilec prameniaci pod Kráľovou hoľou. Ružín viac ako vodnú nádrž pripomína prírodné jazero. Pomáha tomu prírodný ráz, ktorý dotvárajú lesmi pokryté svahy pohoria Čierna hora, pod ktorými Hornád kedysi tiekol.
Každoročný problém
Výnimočná scenéria, ktorú Ružín spoločne s okolitými vrchmi vytvára, má však aj svoju odvrátenú tvár. Vodná nádrž totiž jednoznačne patrí k tým najznečistenejším na našom území. Obrovské množstvo najrôznejšieho odpadu, medzi ktorým vynikajú na hladine plávajúce výrobky z plastu, pripomína, že znečistenie planéty plastovým odpadom nie je len problém nám vzdialených oceánov a pobrežných oblastí, ale dotýka sa priamo aj Slovenska.
„Znečistenie z veľkej časti tvorí komunálny odpad splavovaný pri zvýšených vodných stavoch z nepovolených skládok opakovane vznikajúcich v blízkosti riek Hornád a Hnilec, na ktorých sútoku sa vodná nádrž Ružín nachádza s pomerne hustým osídlením v 92 mestách a obciach. Je to dôsledok nezodpovedného nakladania s komunálnym odpadom a nízke ekologické povedomie obyvateľov obcí v povodí nad vodnou nádržou, ktoré má plochu takmer 2000 km2. Najväčším znečisťovateľom je, samozrejme, človek, bez ohľadu na to, či je to rybár, chatár alebo občan obce a bez ohľadu na to, o aké ročné obdobie ide,“ vysvetľoval nám problematiku znečistenia Ružína v minulosti Slovenský vodohospodársky podnik.
V Ázii slúži na kosenie
Problém so znečistením Ružína sa objavuje pravidelne, v minulosti vodnú nádrž čistil opakovane štát, odpad sa však na hladinu časom vždy opäť vrátil. V utorok 4. augusta sa ale Ružín stal miestom celosvetovej premiéry zariadenia s umelou inteligenciou, ktoré cez crowdfundingovú kampaň financovala nemecká nezisková organizácia.
Obsluhu stroja CollectiX zabezpečuje spoločnosť Progroupe sediment removal. Ako za ňu na stredajšej tlačovej konferencii uviedol Matej Béreš, ide o vodný harvestor, ktorý sa používa najmä v ázijských krajinách na kosenie a zber vodného rastlinstva.
„Má aj kameru a hmotnostné senzory. Vďaka tomu dokáže umelou inteligenciou roztriediť a odvážiť, čo všetko na seba nakladá. Vie vyselektovať napríklad to, že tam bolo 20 plastových fliaš od jednej firmy, 15 topánok, chladnička a podobne,“ vysvetlil. Po preschnutí bude odpad prevezený do spaľovne v Košiciach, kde sa jeho spálením vyrobí teplo a elektrická energia.
Predseda občianskeho združenia (OZ) Ružínska priehrada Jozef Kojecký odhaduje, že pri priehradnom múre vodného diela Ružín I je asi 12 ton odpadu. Naplavilo sa ho tam prevažne v dôsledku vlaňajšieho pretrhnutia nornej steny. Odpad sa do vody dostáva najmä z okolia rómskych osád na povodí riek Hornád a Hnilec. Podľa Kojeckého k nečistote veľmi malou mierou prispievajú i rybári či chatári.
„Odpad tvorí asi 80 percent plastov, potom drevná hmota, a čo je najhoršie, podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR je voda v ústí riek absolútne nevhodná na kúpanie,“ povedal. Riešenie znečisťovania vidí v zavedení výkupu všetkých plastov či v inštalácii norných stien za každou obcou, pričom zodpovednosť by bola na ich starostoch.
Na financovanie čistenia založila nemecká nezisková organizácia Pacific Garbage Screening crowdfundingovú kampaň, za dva týždne sa vyzbieralo viac ako 20.000 eur. Jej cieľom je čistiť rieky a ochrániť moria od plastového odpadu spojením technologických inovácií a ekologickej inšpirácie. Uvedené plavidlo vyvinuli spolu s ďalšou firmou. V čistení VS Ružín plánujú pokračovať aj vo dnes (6. 8.), a to pri norných stenách na rieke Hornád.
Nahlásiť chybu v článku