Čaká nás skaza: Suché oblasti sa rozširujú čoraz viac, do roku 2100 pokryjú 40 % pevniny

Už teraz niektoré časti sveta trápi extrémne sucho. S nedostatkom zrážok a s horúčavami sa pasuje aj Slovensko. Odborníci ale prichádzajú s novou predpoveďou, z ktorej behá mráz po chrbte. Do roku 2100 budú vysušené oblasti pokrývať až 40 percent pevniny.

Hranice sa budú posúvať

Ako informuje web Science Alert, svet je čoraz horúcejším miestom a vedci očakávajú, že bude aj čoraz suchším. Keď k tomu dôjde, očakáva sa, že hranice suchých oblastí sa budú postupne posúvať a suché oblasti sa budú rozširovať. Krajina sa zmení a vyhynie rastlinný život, ktorý sa s tým už nebude vedieť popasovať.

Prognózy vôbec nie sú priaznivé. Naznačujú, že suché oblasti na zemi by sa mohli do konca 21. storočia rozšíriť tak, že pokryjú viac ako 40 percent pevninskej plochy planéty. Informuje o tom nová štúdia uverejnená v časopise Environmental Research Letters. Vedci ale prichádzajú s prekvapivým zistením. K zmene klímy najviac prispievajú rastúce hladiny oxidu uhličitého (CO2). Práve ten ale podľa odborníkov pomáha spomaľovať rozširovanie suchých oblastí.

Obrovská výzva

Čo sa suchých oblastí týka, tento pojem nie je žiadnou novinkou. Rozdiely v meracích technikách a klimatických údajoch v rôznych kútoch sveta ale znamenajú, že globálne odhady rozlohy suchých oblastí na zemi sa môžu podstatne líšiť. Nová štúdia preto zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť spoločnú reč.

Rozširovanie suchých oblastí na miestach, kde bolo kedysi dostatok vlhkosti, zhoršuje situáciu týkajúcu sa nedostatku vody. Dochádza k dezertifikácii a degradácii ekosystémov. To predstavuje obrovskú výzvu pre globálny udržateľný rozvoj. V rámci novej štúdie vedci využili aktualizované klimatické modely na zmapovanie súčasného rozloženia suchých oblastí na svete a na prognózu ich možného rozširovania v budúcnosti.

Na účely analýzy boli suché oblasti definované pomocou ukazovateľa nazývaného index suchosti. Predstavuje pomer zrážok v danej oblasti k potenciálnej evapotranspirácii (teda k fyzikálnemu vyparovaniu a fyziologickej transpirácii), pričom oblasti s indexom nižším ako 0,65 boli klasifikované ako suché oblasti.

Vedci využili historické dáta

Čo sa nárastu hladiny CO2 týka, ovplyvňuje okrem iného aj transpiráciu rastlín. Pri vysokých hladinách sa ich póry, tzv. prieduchy, čiastočne uzatvárajú. Následkom toho rastliny transpiráciou strácajú menej vody, čo môže ovplyvniť výpočty založené na faktoroch, ktoré spomíname vyššie. Podľa odborníkov ho však mnohé predchádzajúce štúdie nezohľadňovali.

V novej štúdii vedci využili aj historické meteorologické dáta z rokov 1960 až 2023. Výsledky ukazujú, že na základe údajov z referenčného obdobia 1994 až 2023 pokrývali suché oblasti približne 38,58 percenta celkovej rozlohy pevniny Zeme, pričom Antarktída započítaná nebola.

Najviac zasiahnuté krajiny

Suché zóny už teraz pokrývajú rozsiahle oblasti Austrálie, Ruska a Číny. V Alžírsku, Líbyi a Saudskej Arábii sa nachádzajú extrémne suché zóny, ktoré tvoria 6,27 % rozlohy pevniny. Experti predpokladajú, že rozloha suchých oblastí po celom svete bude narastať. Odhaduje sa, že v rokoch 2071 až 2100 bude pokrývať 39,31 až 40,28 percenta pevninskej plochy Zeme.

Hoci ide o znepokojivé údaje, niektoré štúdie zachádzajú ešte ďalej a predpovedajú, že do roku 2100 bude suchými oblasťami pokrytých až 53 percent plochy Zeme. Vedci predpokladajú, že v tomto storočí čakajú najvýraznejšie zmeny v suchých oblastiach Austráliu, za ktorou nasleduje Brazília. Očakáva sa, že k rozsiahlym zmenám dôjde aj v niektorých častiach Afriky.

Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, nezabudnite si prečítať aj náš článok o tom, kde majú ľudia najvyššie šance na prežitie v prípade jadrovej vojny či iných katastrof.

Pozri aj:

Vyšli sme na druhú najvyššie položenú chatu v Košickom kraji: Za pivo dáte 2,50, jeden…