Foto: Archív TASR

Pravidelne zaplavovanú oblasť Liptova sa vodohospodári rozhodli zaplaviť natrvalo.

Liptovská Mara je neodlúčiteľnou súčasťou panorámy Liptova. Za posledné desaťročia sa stala jadrom regiónu, lákadlom turistov aj ochrancom pred ničivými povodňami. Predtým, ako v doline Váhu vyrástol priehradný múr, totiž voda stekajúca z najvyšších pohorí Slovenska brala všetko, vrátane ľudských životov.

Najdlhšia rieka na Slovensku pripomína skutočnú rieku už len v niekoľkých svojich úsekoch. V druhej polovici 20. storočia sme totiž na Váhu vybudovali až 22 vodných nádrží. Tie sa tiahnu od sútoku Čierneho a Bieleho Váhu až po miesto, kde sa rieka vlieva do Dunaja. Prvou a najväčšou je Liptovská Mara, ktorá Liptov zachránila pred mnohými katastrofami.

Letecký pohľad na Liptovskú Maru, foto: Archív TASR/Michal Svítok

V údolí rieky Váh boli ľudia na povodne zvyknutí, obzvlášť v oblasti Liptovskej kotliny. Rieky sem totiž prinášali vodu z najvyšších pohorí v Hornom Uhorsku. Z Vysokých, Západných aj Nízkych Tatier, Malej Fatry či Chočských vrchov. Voda zo slovenských veľhôr stekala práve do doliny Váhu. Na Liptov ju prinášali Čierny a Biely Váh, ktoré spoločne vytvorili najdlhšiu rieku na Slovensku. Z Vysokých Tatier potom ešte svojou časťou prispela aj Belá, dodnes jedna z posledných divokých riek v Európe.

Liptovská Mara, foto: Archív TASR/Dušan Hein

Najničivejšie záplavy na Liptove

Ničivé povodne prichádzali na Liptov pravidelne. Tá najväčšia a najničivejšia, o ktorej existujú záznamy, sa odohrala koncom augusta 1813. Po chladnom a daždivom lete, kedy v tatranských žľaboch ešte stále zotrval sneh, prišla od juhu obrovská búrka, ktorá trvala niekoľko dní. Váh sa vylial zo svojho divého koryta a bral so sebou všetko, čo mu stálo v ceste. Ničil domy, polia, mosty a bral aj ľudské životy. Voda v Ružomberku mala vystúpiť na 6 metrov oproti bežnej hladine, z domov trčali len komíny. V auguste 1813 prišlo o život viac ako 240 ľudí.

Liptovská Mara, foto: Archív TASR/Milan Kapusta

Jediným riešením, ako si poradiť s pravidelne sa zaplavujúcou oblasťou Liptova, paradoxne, ostalo ju vlastnoručne zatopiť. Priehradný múr nakoniec nakreslili v severo-južnom smere pod vrcholom Úložisko, na okraji obce Vlachy. Prvotné práce začali v roku 1965 geomorfologickými meraniami. V nasledujúcich rokoch robotníci premiestnili 11 miliónov kubíkov zeminy aby vybudovali 1 225 metrov dlhú hrádzu, ktorá sa týčila do výšky 45 metrov nad údolie Váhu.

Liptovská Mara, foto: Archív TASR/Dušan Hein

Miesta, ktoré zmizli z mapy

Vodnú nádrž Liptovská Mara začali napúšťať 10 rokov po tom, ako začali s jej budovaním. V roku 1975 tak vzniká v tom čase ešte najväčšia priehrada na Slovensku nadobúdať dnešnú podobu. Pod vodou končia úrodné polia Liptovskej kotliny a stovky domov, pričom musí byť vysťahovaných viac ako 4 000 ľudí. Liptovská Mara zachraňuje región pred jednou katastrofou, prináša však celkom inú, kultúrnu. Z mapy navždy miznú najstaršie obce nielen Liptova, ale celého Slovenska.

Výstavba Liptovskej Mary, foto: Archív TASR
Výstavba Liptovskej Mary, foto: Archív TASR

Pri výstavbe Liptovskej Mary bolo zatopených 13 obcí, z toho všetky okrem jednej úplne. Viac ako 900 rodín prišlo o svoje domovy v oblasti, ktorá patrila k najstaršie trvalo osídleným nielen na Liptove, ale aj na celom Slovensku. Priehrada dostala názov po Svätej Mare, ktorej zvonica jedného z najstarších kostolov Liptova zdobí okraj priehrady dodnes. Na brehu Liptovskej Mary ide azda o najikonickejšie miesto celej priehrady.

Kostol Panny Márie na brehu Liptovskej Mary, foto: Archív TASR/Branislav Račko

Voda pochovala aj Čemice, kde mal byť podľa legendy pochovaný Juraj Jánošík. Z mapy zmizli aj Sokolčice, kde sa narodil svetoznámy hokejista Stan Mikita ako aj hviezda československého hokeja, Ján Starší. Po Dechtátoch ostal len známy salaš a ani ten dnes nestojí na tom istom mieste, kde pred niekoľkými desaťročiami. Zaplavená bola aj Liptovská Sielnica, ktorá však z mapy tak celkom nezmizla. Obec s rovnakým názvom nanovo vybudovali ešte pred zatopením kotliny.

Panorámu Liptovskej Mary tvorí aj symbol Slovenska Kriváň, foto: Archív TASR/Dušan Hein

Spomienku na niekdajší život v zatopenej časti Liptovskej kotliny sa nakoniec podarilo zachrániť vďaka múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Práve tu možno nájsť domy z obcí, ktorých z máp vytlačilo vodné dielo, ktoré Liptov zachránilo pred pravidelnými povodňami. Liptovská Mara sa pritom za niekoľko desaťročí poľahky stala neodlúčiteľnou súčasťou jedného z najkrajších regiónov na Slovensku a v súčasnosti okrem energetickej a regulačnej funkcie výrazne posilňuje aj regionálny rozvoj v oblasti cestovného ruchu.

orava-liptov.sk, My Liptov, speleork.sk, cas.sk, vtedy.sk
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )