Vodná nádrž Starina, foto: Archív TASR

Starina zásobuje pitnou vodou 200 východoslovenských miest a obcí.

Už na základných školách sa žiaci učia, že sa na území Slovenska nachádza najväčšia zásobáreň pitnej vody v celej Európe. Čo však zo Žitného ostrova majú obyvatelia východného Slovenska, ktorý žijú stovky kilometrov vzdialení od tohto pokladu? Iste, v prípade vyslovenej núdze by sme dokázali vodu dodávať aj na druhý koniec republiky, dvakrát výhodné by to však nebolo. A preto vznikla na okraji Polonín Starina, najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu v celej strednej Európe.

Nedostatok vody je vážnym problémom mnohých regiónov sveta, nie však Slovenska. Teda aspoň zatiaľ. Nejaké tu boli v minulosti a s určitou pravdepodobnosťou sa iné objavia aj v budúcnosti. Vodná nádrž Starina, ktorá je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe jeden takýto problém vyriešila. Bol začiatok 80. rokov a východnému Slovensku hrozilo, že sa ocitne bez vody.

Vodná nádrž Starina, foto: Archív TASR

Nedostatok vody na východe

V 70. a 80. rokoch 20. storočia prechádzal východ Slovenska výraznou demografickou a hospodárskou zmenou. Regióny sa začali industrializovať, menil sa aj systém poľnohospodárstva. V závislosti od toho stúpal aj počet obyvateľov v mestách a zvyšovala sa aj ich sociálna úroveň. V závislosti od týchto faktorov zrazu regióny potrebovali výrazne vyššie množstvo vody ako pre domácnosti, tak aj pre priemysel a poľnohospodárstvo.

A tak vznikol projekt výstavby vodnej nádrže, ktorá by poslúžila na zásobovanie pitnej vody v periférnom regióne na východe vtedajšieho Československa. Ako najvhodnejšia sa nakoniec ukázala oblasť horného toku rieky Cirocha prameniacej v Bukovských vrchov v severovýchodnom cípe Slovenska. Oblasť, ktorá mala byť podľa projektu zatopená, síce nebola husto osídlená, no pred vodou museli i tak vysťahovať tisícky obyvateľov.

Výstavba Stariny, foto: Archív TASR
Výstavba Stariny, foto: Archív TASR

Rúbali stromy, vykopávali mŕtvych

Ako jedna z prvých bola vysídlená obec Starina, podľa ktorej bola nádrž nakoniec aj pomenovaná. Nešlo však len o ľudí, robotníci búrali domy, asanovali žumpy, rúbali stromy a presúvali aj mŕtvych. Keďže mala vodná nádrž slúžiť na zásobovanie regiónu pitnou vodou, musel z nej byť odstránený všetok organický a potenciálne nebezpečný materiál. Po Starine nasledovali obce Dara, Ostrožnica, Smolník, Veľká Poľana, Zvala a Ruské. O svoje domovy tak prišlo viac ako 3 400 ľudí, poväčšine Rusíni.

Stavba Stariny začala v roku 1981 a skončila sa o sedem rokov neskôr. Údolie Cirohy prehradil 311 metrov dlhý a 50 metrov vysoký priehradný múr, ktorý tak vytvoril vodnú nádrž s rozlohou viac ako 310 ha. S objemom takmer 60 miliónov kubíkov vody sa Starina stala najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe a tento titul si drží dodnes.

Výstavba Stariny, foto: Archív TASR
Výstavba Stariny, foto: Archív TASR
Výstavba Stariny, foto: Archív TASR

Starinu vypili už 11-krát

Voda v Starine, samozrejme, nie je sama o sebe vhodná na priamu konzumáciu. Vodovodným potrubím je voda z nádrže transportovaná do úpravne vody v 10 kilometrov vzdialenom Stakčíne. Tu je filtrovaná, ošetrovaná a distribovaná do približne 200 miest a obcí východného Slovenska. Zo Stariny tak pije viac ako 320-tisíc ľudí, pričom od jej vzniku ju „vypili“ už 11-krát. Starina však neslúži len ľuďom. V injekčnej chodbe priehradného múru mal ešte pred rokmi zimovisko najmenší netopier žijúci na území Slovenska. Večernica malá pritom v tom období zimovala len na troch známych miestach na našom území.

Injekčný kanál Stariny, foto: Archív TASR

Kvalita vody zo Stariny je pravidelne kontrolovaná, ak by totiž došlo k jej kontaminácii, mohlo by to pre obyvateľov východného Slovenska predstavovať veľké zdravotné riziko. Ako uvádza portál denníka Nový Čas, v úpravni vody Stakčín k tomu využívajú aj prirodzené spôsoby. Vody testujú pstruhy a mušle, ktorých správanie im pomáha identifikovať zníženú kvalitu vody vo vodnej nádrži.

Sledovanie kvality vody v Stakčíne, foto: Archív TASR

Aj samotná Vodohospodárska výstavba však priznáva, že spoliehať sa pri zásobovaní pitnou vodou tak veľkého regiónu výlučne na jediný povrchový vodný zdroj nie zo strategického hľadiska práve najšťastnejšie riešenie. Ak k tomu pridáme fakt o prebiehajúcej klimatickej zmene a upozornenia SHMÚ o tom, že až 90 % územia Slovenska trpí suchom, môžu sa obyvatelia východoslovenských regiónov v budúcnosti prebudiť do veľkej krízy. Vodohosporárska výstavba preto plánuje vybudovať ďalšiu vodnú nádrž v oblasti nad obcou Tichý potok, ktorá sa nachádza na úpätí Levočských vrchov v okrese Sabinov.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť, Vodohospodárska výstavba, Slovenský vodohospodársky podnik
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )