Roztopenie „ľadovca súdneho dňa“ by mohlo znamenať pre svet katastrofu. Chcú ho zachrániť, no bude to stáť 50 miliárd

Zvýšenie hladiny morí či oceánov o niekoľko centimetrov neznie na prvé počutie veľmi nebezpečne. Opak je ale pravdou. Ak by sa celosvetová hladina zvýšila o pol metra, vplyv na mnohé pobrežia by bol doslova katastrofálny. 

Topenie ľadovca Thwaites

Mestá ako Amsterdam, New York a ďalšie desiatky iných by postihli ničivé záplavy a na celom svete by sa desiatky miliónov ľudí (odhady hovoria aj o sto miliónoch) ocitli v tesnom ohrození morskej vody, čo by spôsobilo vážne problémy celých komunít.

A k tomu všetkému by sme smerovali, ak by sa roztopil jeden jediný ľadovec. Samozrejme, nie je to hocijaký ľadovec. Ide o antarktický Thwaites, ktorý je tiež prezývaný ako „ľadovec súdneho dňa“, a to z vyššie opísaných dôvodov.

Tento masívny antarktický šelf, ako píše Science Alert, má veľký význam v tom, že blokuje prúd teplej morskej vody na ceste k iným ľadovcom. Ak by došlo ku kolapsu ľadovca Thwaites, nastal by kaskádovitý efekt topenia, ktorý by napokon mohol zvýšiť hladinu morí a oceánov až o tri metre.

Aj samotné topenie ľadovca Thwaites už prispieva k nárastu hladín morí, a to o 4 %, pričom od roku 2000 už stratil viac ako 1000 miliárd ton ľadu. Samotný ľadovec, aj keď ho podmýva morská voda, sa nachádza na pevnine a jeho topenie prispieva k nárastu hladiny morí a oceánov.

Morské závesy

Vedci a geoinžinieri sa preto zaoberajú myšlienkou, ako by mohli docieliť spomalenie topenia. Ich najnovšou metódou sú závesy, laicky povedané niečo podobné, ako máme v spálni a zaťahujeme ich predtým, než ideme spať.

Glaciológ John Moore navrhol nainštalovanie gigantických, 100 dlhých závesov, ktoré by zabraňovali teplej morskej vode obmývať ľadovec a roztápať ho, a tento megalomanský projekt vyčíslil na 50 miliárd dolárov.

Jeho nápad zahŕňa ukotvenie závesov na morskom dne a tie tak budú blokovať tok teplých prúdov a ľadovec by tak získal čas na opätovné naberanie ľadu. Výhodou závesov je, že sa dajú po čase odstrániť, prípadne by ich bolo možné odstrániť, ak by si vyžiadali nejakú neočakávanú zmenu na miestnom prostredí.

Moore spolu s kolegami tento nápad testujú, a to v zmenšenej verzii v nádrži. Ak sa preukáže funkčnosť, prejdú na testovanie v prírode, opäť v menšom meradle a cieľom je stále zväčšovať prototypy, až kým nenájdu technológiu, ktorá by bola dostatočne stabilnou, aby mohla byť inštalovaná do vôd pri Antarktíde.

Ich momentálne náklady sú na úrovni niekoľkých tisícov, avšak samotný projekt by sa už rátal v desiatkach miliárd. Samotný Moore uznáva, že je to hrozne veľa, na druhej strane v porovnaní so škodami, ktoré môžu nastať pri roztopení ľadovca, to je akceptovateľný náklad.

Okrem získania financií je tu ale množstvo ďalších problémov. Ani samotní glaciológovia si nie sú istí, koľko času nám ostáva, kým sa Thwaites zrúti. Podľa Moora to môže byť zajtra, ale aj o 10 či 50 rokov. Ďalším významným faktom je, že technológia závesov nie je otestovaná a nie je jasné, že aj keď bude fungovať, či sa k jej realizácii pristúpi.

Taktiež ani medzi geoinžiniermi nepanuje zhoda a mnohí tvrdia, že jedinou možnosťou na záchranu ľadovcov je zníženie produkcie emisií a zmiernenie zmeny klímy.

Pozri aj:

S až 1 100 kilometrovou oblasťou pri Austrálii sa deje niečo zlé. Podľa odborníkov je…